Hajdušickí poľnohospodári pestujú hlavne kukuricu, sóju, pšenicu, slnečnicu a neradi experimentujú s netradičnými plodinami. Milko Vŕba so synmi Andrejom a Igorom, ako aj Lazar Dangubić sa však tejto jari rozhodli riskovať a 34, resp. 40 hektárov obsiali medonosnou rastlinou facéliou. Očakávali dobrý zisk, vzhľadom na to, že ide o rastlinu, ktorá sa pestuje kvôli osivu a výrobe medu. Na jednom hektári vraj urodí 500 až 800 kg semiačok, ktoré sa predávajú za 2,3 eura za kilogram. K tomu Vŕbovci ako poprední včelári mali aj dodatočný motív vzhľadom na to, že z jedného hektára možno vytočiť až 1 000 kg medu, ktorý sa kvalitou podobá agátovému.
V tomto prípade sa však neuplatnilo pravidlo, že ten, kto neriskuje, nemôže ani zarobiť. Dangubić totiž svoju facéliu musel preorať, lebo sa nerozvíjala žiaducim tempom, čo znamená, že sa mu ani len vložené nevrátilo. Aj Vŕbovci z rovnakých dôvodov preorali 10 hektárov facélie a na jej miesto zasiali sóju. Na zvyšných 24 hektároch sa však porasty pekne rozvíjali, neskoršie aj rozkvitli pekným fialovým kvetom, ktoré včely usilovne obletovali. Efekty tejto výroby sú však pod očakávania. To sa vzťahuje predovšetkým na očakávanú produkciu medu, ktorá úplne vystala, lebo v dôsledku častých dažďov facélia, práve tak ako aj agát, vôbec nemedovala. Aj úroda semena bola nižšia od očakávanej.
– Keď sme začali tlačiť, všetko vyzeralo na slušnú úrodu. Prvého dňa sme namlátili takých 500 kg z hektára. Dážď nám však nedovolil prácu dokončiť a zároveň zapríčinil pukanie klasov, takže semeno padlo na zem, čo významne zmenšilo úrodu. Teraz konečne môžem povedať, že sme priemerne namlátili 200 až 250 kg z hektára. To je príliš málo. Nebudeme síce hospodáriť stratovo, ale nebudeme mať ani očakávaný zisk.
Budete aj do budúcna takto riskovať?
– Prečo nie? Myslím si, že treba riskovať a pestovať aj iné kultúry, ktoré prinášajú zisk. Facélia nás tentoraz úplne sklamala, avšak možno za to môže tento neprajný rok. V každom prípade s ňou viac riskovať nebudeme. Pokúsime sa pestovať niektoré iné vysokoproduktívne priemyselné rastliny, prečo nie. Veď z pšenice a kukurice aj tak nie je veľký osoh, – povedal na záver M. Vŕba z Hajdušice.
Vladimír Hudec
Verejný komunálny podnik Komunalac Báčsky Petrovec oboznamuje občanov Petrovca, že minulý týždeň bola vykopaná a sfunkčnená studňa na petrovskom cintoríne. Táto studňa sa nachádza v staršej časti cintorína, kde už predtým bola studňa.
Čítaj viacDetailsVčera v ZŠ Mladých pokolení v Kovačici boli usporiadané dve prednášky pre žiakov v organizácii Ministerstva vnútra Srbska a v rámci projektu Spoločne a bezpečne cez detstvo. Žiaci vyšších ročníkov, 6. a 7. ročníka, absolvovali školenie o prevencii rovesníckeho...
Čítaj viacDetailsRada Miestneho spoločenstva Šimanovci v spolupráci s Kultúrnym strediskom Pećinci, Združením žien Šimanovčanke, kultúrno-umeleckými spolkami Iskon a Iskon veterani, ako aj športovými organizáciami a pod záštitou Obce Pećinci usporiadali od 16. do...
Čítaj viacDetailsVlani bola v Kulpíne obnovená tradícia usporadúvania Vianočných trhov. V sobotu 23. decembra boli tohtoročné trhy na mieste pred vchodom do Muzeálneho komplexu. Zorganizovali ich aktivistky Anna Horvátová a Nataša Zimanová, nápomocnú...
Čítaj viacDetails
