V jeseň, zvlášť keď je dlhá a teplá, na založených porastoch repky môžu spôsobiť nemalé škody rôzni škodcovia. Už počas vzchádzania na jeseň sú to skočky rodu Phyllotreta, piliarka repková, kvetárka kapustová. Podľa poveternostných podmienok môže veľké škody spôsobiť siatnica oziminová, slizniaky a v tomto roku bol zaznamenaný na niektorých lokalitách silný výskyt mory gama.
Jesenní škodcovia repky škodia v období, keď je repka mladá a tiež najcitlivejšia na poškodenie. Títo škodcovia taktiež znižujú kondíciu repky pred zimou. Zvládnutie škodcov na jeseň dáva predpoklad na jej vhodné prezimovanie, následnú regeneráciu, zvládnutie škodcov na jar a následný primeraný výnos. V posledných rokoch v strednej Európe čoraz častejšie sú zaznamenávané vážne poškodenia koreňov mladej repky larvami kvetárky kapustovej.
Mucha – kvetárka kapustová (Delia radicum), patrí tiež k škodcom, ktorí v jeseň môžu vážne poškodiť mladé rastliny repky. Poškodenia zapríčiňujú larvy tretej generácie, ktoré spôsobujú povrchové požerky na hlavnom koreni, následkom čoho kolovitý koreň zaniká a rastliny nie sú schopné zabezpečiť si dostatočné množstvá vody. Prejavuje sa to vädnutím rastlín v suchom období a vplyvom nedostatku živín rastliny majú modré až červené, fialové listy. Silne poškodené rastliny ležia na pôde a ľahko sa dajú z nej vytiahnuť. Rastliny nahrádzajú bočný koreň postrannými, ale tieto nedokážu zabezpečiť dostatok vody, ani živín a v ohniskách hnednú a vädnú. V miestach poškodeného koreňového krčka alebo pod ním dochádza často k infekciám fómovou hnilobou. Napadnutie rastliny kvetárkou a následne fómovou hnilobou spôsobuje oddelenie nadzemnej časti od koreňa a následné usychanie rastlín. Približne 10 % vypadnutých rastlín na jeseň môže repka kompenzovať.
Imága kvetárky kapustovej sú nenápadné, 6 mm veľké muchy, pripomínajúce muchu domácu, len sú menšie a popolavosivé s menším pásikom na konci bruška. Často posedávajú na rastlinách, sú málo pohyblivé, lietajú za slnečných dní. Imága prvej generácie sa objavujú v apríli a v máji, druhej generácie v júli a tretej v septembri. Bezhlavé, beznohé larvy sú 6 až 8 mm dlhé, bielej farby.
OCHRANA
Z agrotechnických spôsobov ochrany významná je priestorová izolácia, čiže potrebné je zabezpečiť maximálnu vzdialenosť od pozemkov, kde sa v minulom roku pestovala repka alebo kapustová zelenina. Ďalej z agrotechnických spôsobov významný je osevný postup, nepestovanie kapustovej zeleniny po sebe, uprednostňovať otvorené veterné plochy, odstraňovať pozberové zvyšky a podpora prirodzených nepriateľov. Ochrana proti kvetárke kapustovej je v poľných podmienkach stále zložitá a doteraz nedostatočne vyriešená. Chemická ochrana proti imágam postrekmi je v repke prakticky nemožná. Nálet imág jednej generácie trvá niekoľko týždňov a jednotlivé generácie sa prekrývajú. Dôsledkom je neustály výskyt kvetárky v plodine a neustále kladenie vajíčok do porastu. Účinnosť skúšaných pyretroidov je krátka. V niekoľkých pokusoch v zahraničí bola zaznamenaná účinnosť, ale nakoniec celkové ošetrenie bolo vyhodnotené ako neúčinné. V niektorých prípadoch vplyvom eliminácie prirodzených nepriateľov došlo k zvýšeniu populácie kvetárky. Perspektívnejšia je ochrana proti larvám morením osiva. V Nemecku bol skúšaný postrek s veľkými kvapkami s využitím mierneho dažďa, aby došlo k zapraveniu do pôdy. Účinok bol väčšinou nedostatočný.
Ing. Ján Tancik, PhD.
Ing. Ladislav Dulanský
foto: Ing. Jana Bíliková