Učiť sa z chýb

4.nov 2013

Učiť sa z chýb

Prof. Dr. Miladin Ševarlić

Prof. Dr. Miladin Ševarlić

V rámci  Dní energetiky, prebiehajúcich koncom októbra v master stredisku Novosadského veľtrhu, mnohé odborné výklady na troch tematických konferenciách  jasne poukázali na mnohorakú spätosť tohto hospodárskeho odvetvia s poľnohospodárstvom. Pre energetiku azda najzaujímavejším podujatím bolo to s názvom Biomasa – najväčší investičný potenciál Vojvodiny. Jeho aktívnym účastníkom a aktérom  bol i prof. Dr. Miladin Ševarlić, ikona našej agrárnej politiky. Aj preto, že je už mnoho rokov predsedom Spolku agrárnych ekonómov Srbska, i pre skutočnosť, že je roky na čele Katedry ekonomiky poľnohospodárstva a trhu Poľnohospodárskej fakulty  Univerzity v Belehrade, aj  pre  skutočne rôzne sféry odborného záujmu a výskumov. Je medzi nimi nielen ekonomika poľnohospodárstva a potravinárstva, ale i družstevníctvo a združovanie v pôdohospodárstve, poradenstvo vo vidieckom rozvoji, hospodárstvo dedinskej turistiky, opatrenia agrárnej politiky, svetové poľnohospodárstvo, bezpečnosť potravín… Keďže je za ním už úctyhodný počet  vedeckých referencií, súčasných projektov, odborných pobytov, školení a zdokonaľovaní, jasné je, že súhlasil, aby s už príslovečnou úprimnosťou podal stručný pohľad na niektoré aspekty nášho súčasného pôdohospodárstva…

 Ste na akcii, ktorá len zdanlivo nesúvisí s oblasťami vašich záujmov?

   Dni energetiky sú v každom prípade významným podujatím. Predovšetkým preto, lebo je energetika oblasťou, ktorá je – spolu s potravinárstvom a dopravou – jednou z troch, ktoré sú prakticky v ohnisku záujmu keď ide o ďalší hospodársky rozvoj Srbska. Tuto musím osobitne vyzdvihnúť segment energetiky, založený na  biomase, v čom Vojvodina hrá prím na území Srbska. Súbežne je tu i aspekt ekologickej udržateľnosti tohto segmentu energetiky, čo je regulované  tak našimi, ako aj štandardmi stanovenými Európskou úniou, týkajúcimi sa účasti obnoviteľných zdrojov energie v celkovej energetickej spotrebe.

– Ktoré sú tie základné problémy, na ktoré narážajú u nás výrobcovia energie?

– Tak keď ide o všetkých výrobcov, ako aj keď ide o všetkých spotrebiteľov, možno si všimnúť, že ich problémy sú spoločné. Spoločne ich aj treba riešiť. Prvými sú problémy zásobovania trhu zdrojmi, druhými sú problémy vzťahujúce sa na menlivosť cien energií, tretími sú problémy vyplývajúce zo znečisťovania  aj na strane výrobcov energie, aj v prípade spotrebiteľov energií v procese jej výroby a využívania. Tieto sa prejavujú vo sfére environmentálnej, v oblasti ekologickej a v celom rade iných dilem a opatrení, ktoré treba podnikať.

 Záber z nedávnej konferencie o biomase ako veľkom investičnom potenciáli


Záber z nedávnej konferencie o biomase ako veľkom investičnom potenciáli

– Sme na ceste do Európskej únie. V akej miere sme zladení s jej predpismi?

– Som toho názoru, že sme my viac zladení s EÚ, než nám únia umožňuje zladiť sa s jej štandardmi. My sme hádam jedinou krajinou, ktorá je vo fáze pristúpenia  prakticky  prinútená uctievať Stabilizačnú a asociačnú dohodu, ktorá nadobudla platnosť 1. septembra 2013, ako aj vypršanie Prechodnej obchodnej dohody koncom tohto roku,  takže vskutku nemáme  takmer žiaden prístup európskym predprístupovým fondom určeným na zlepšenie konkurencieschopnosti nášho poľnohospodárstva a na úmernejší regionálny rozvoj vidieckych oblastí. Je to nonsens v porovnaní s inými štátmi. Mienim, že sme veľmi znevýhodnení, keď sa pozrieme na pozície tých štátov, ktoré vstupovali do Európskej únie  v  roku 2004, 2007 či 2008, alebo, čo je prípad susedného Chorvátska, začiatkom  júla tohto roku.

– Čo to spôsobilo?

  – Nazdávam sa, že sme proces rokovaní neviedli dobre. A ak už ich výsledok bol taký, aký je, tak všetky doterajšie vlády od roku 2008, kedy sú verifikované tie dohody, a zvlášť od februára 2009, keď sme ich jednostranne začali uplatňovať,  spáchali druhú alebo ďalšiu chybu, z ktorej si možno vyvodiť ponaučenie, učiť sa. Totiž v kontexte realizácie dohôd nepodnikali včasné prípravy. A preto sme sa teraz  ocitli  vlastne vo fáze, v akej je topiaci sa, ktorý sa poslednými silami chytá poslednej slamky, aby mohol ako-tak udržať hlavu nad vodou.

– Načo potrebuje ten vzduch záchrany?

  – V prvom rade na to, aby neskrachoval pred konkurencieschopnosťou mimoriadne podnecovaného  európskeho poľnohospodárstva, prípadne veľmi podnecovanej európskej energetiky v segmente obnoviteľných zdrojov energie. Známe vám je, v akej finančnej tiesni a situácii sme, aký skromný  podiel v našich rozpočtoch zaberajú  prostriedky na rozvoj pôdohospodárstva a energetiky.

 

Biomasa – všade vôkol nás

Biomasa – všade vôkol nás

– Sú vojvodinskí poľnohospodári schystaní vyrábať energiu z biomasy a v akej miere sa ten veľký potenciál reálne využíva?

  – Sú prichystaní neporovnateľne viac ako poľnohospodári v iných oblastiach Srbska. Za to predovšetkým treba vďačiť skutočnosti, že sú tu v pokrajine najväčšie poľnohospodárske spoločnosti, ako aj celkom slušný počet väčších rodinných gazdovstiev. Tieto sa môžu stať významnými výrobcami biomasy na určitých lokalitách, ktoré potom budú účinné strediská aj z aspektu prepravy, aj z pohľadu využitia energie. Na rozdiel od rozkúskovaných rodinných gazdovstiev, ktoré spravidla majú veľmi skromné rozlohy a sú nielen v strednom Srbsku, ale aj v istých častiach Vojvodiny.

– Zostáva sa na záver pozrieť aj na čosi, čo nadobudne účinnosť už o necelé dva mesiace. Ide o liberalizáciu poľnohospodárskeho trhu. Ktorý segment nášho poľnohospodárstva táto zasiahne  najskôr?

 – Vplyv liberalizácie pocítia všetky segmenty  pôdohospodárstva, no prvý a najsilnejší úder zasiahne dobytkárstvo. My vlastne vôbec  nie sme  konkurencieschopní, ani porovnateľní  s dobytkárstvom v Európskej únii. Koniec koncov i z novoprijatých dvanástich členov EÚ, okrem Chorvátska, pre ktoré sa zatiaľ nerobili príslušné analýzy, s desiatimi nemôžeme v dobytkárstve  byť konkurencieschopní. Je to veľmi dôležitý a znepokojujúci údaj a ukazovateľ, keď môžeme konkurovať len pár krajinám. Čo tu Srbsko  vlastne môže hľadať? Zrejme nie veľa  s natoľko znevýhodneným dobytkárstvom, ktorého účasť v hrubom spoločenskom produkte poľnohospodárstva je menej ako tridsať percent. Je to veľmi skromný podiel, medzi najnižšími  na starom kontinente…

                                                                    Za rozhovor ďakuje: Oto Filip

HLAS ĽUDU
HLAS ĽUDU

NOVINOVO–VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU 21 000 Nový Sad, Bulvár oslobodenia 81/V. E-mail: nvu@hl.rs