Ľudia v pohybe
STRETNUTIA: DR. DANUŠA JURČOVÁ, VÝSKUMNÉ DEMOGRAFICKÉ CENTRUM, BRATISLAVA
Pohybom obyvateľstva sa nevyhne žiadna krajina. Podľa posledného sčítania u nás je okolo 900 000 tzv. denných migrantov, z čoho 615 000 osôb chodiacich za prácou a ich 285 000 školiacich sa alebo študujúcich mimo rodiska. Pobyt pani RNDr. Danuše Jurčovej, CSc., výskumnej pracovníčky v oblasti migrácií Výskumného demografického centra slovenského Infostatu v Belehrade bol vhodným podnetom vrhnúť pohľad aj na tému Slovensko a migrácie.
– Minulosť Slovenska bola neraz poznačená presídľovacími procesmi, veľkými presunmi slovenského obyvateľstva do Česka alebo aj do Maďarska, prípadne aj v opačnom smere. Pretrvalo to aj ako príznačnosť súčasnosti?
– Tou hlavnou migračnou destináciou pre Slovensko je naďalej Česká republika. Odhaduje sa, že je tam v súčasnosti nad stotisíc ľudí zo Slovenska. Veľký počet ľudí od nás odchádza za prácou aj do iných krajín Európskej únie. Je tu Veľká Británia, v súčasnosti i Rakúsko. V prípade Veľkej Británie tak to tam predznačili opatrovateľky detí, operky, ktoré odchádzali v deväťdesiatych rokoch. Boli to hlavne mladé dievčatá. Dnes sú migrantmi najmä ženy, zväčša nad 45 rokov, ktoré nenachádzajú prácu v regióne svojho trvalého pobytu a chodia prevažne do Rakúska. A keď ide o mužov a migrácie za prácou, tak tam jednoznačne prevláda Česká republika. Sú to tendencie, platné od obdobia predchádzajúcej éry, od obdobia socializmu, keď Slováci chodili na náborové práce, na stavby alebo do baní v Česku.
– Mohli by ste sa vyjadriť k spolupráci s našou štatistikou? Zdá sa, že s ňou len začínate?
– Teraz sme angažovaní na projekte, týkajúcom sa migrácií v juhovýchodnej Európe. Predtým sme nespolupracovali blízko, takže toto je naša prvá užšia spolupráca. Veľmi ma to teší, lebo som u vás doteraz nikdy nebola, hoci som veľa počula o tunajších Slovákoch vo Vojvodine a známa mi je i problematika vysťahovalectva.
– Vyplýva náplň vášho pracovného angažovania sa aj zo študijného odboru, ktorý ste vyštudovali?
– Pôvodne som vyštudovala Prírodovedeckú fakultu, odbor matematika a zemepis. Najprv som učila sedem rokov pod Tatrami, v Liptovskom Mikuláši, aby som potom odišla do Bratislavy, kde pracujem už dvadsať rokov v inštitúte.
– Znamená to, že v oblasti štatistiky máte skutočne bohaté skúsenosti. Čo sa však javí ako väčší problém v odbore, na ktorý ste užšie zameraná?
– Veľkým problémom migračnej štatistiky je vlastne to, že sa ľudia u nás pri odchode do zahraničia neodhlásia z pobytu alebo ten nový pobyt v zahraničí neoznámia. Preto nemôžeme skoro nič presnejšie povedať o počte občanov Slovenskej republiky, ktorí žijú v zahraničí. Vieme len o tých, ktorí odchádzali na trvalý pobyt, alebo z výberových zisťovaní, takže sú tieto dáta o emigrácii veľmi rozptýlené. Znamená, tie reálne dáta v súčasnosti neodrážajú situáciu migračnú, aká v skutočnosti je. Rôzne prístupy, rôzne definície migrantov ešte viac zahmlievajú tú situáciu a podstatu. S inými dátami sa napríklad narába vo výberových zisťovaniach pracovných síl, kde vieme tam tých migrantov nájsť, iné sú tie, ktoré robíme zo Štatistického úradu. Napriek tomu tie hlavné tendencie sa vypozorovať dajú.
– Keď ide o príchod na Slovensko, z ktorých krajín si evidentne možno všimnúť zvýšený záujem o pobyt vo vašej krajine?
– V období pred krízou to bolo Rumunsko, Bulharsko a, samozrejme,
Česká republika, ako aj susedné štáty. V súčasnom období, keď tých pracovných príležitostí je aj na Slovensku menej a nezamestnanosť je pomerne vysoká, tak zostávajú len tie krajiny, ktoré sú nám najbližšie, čiže susedia. Z iných oblastí sveta veľa k nám prichádzajú Číňania, Vietnamci, Kórejčania. Do automobilky Kia v Žiline prišlo napríklad veľa občanov z Kórejskej republiky. Čím ďalej, tým viacej vídame tieto nové ázijské tváre na Slovensku, ktoré nemajú problém u nás sa etablovať. Sústreďujú sa hlavne ako obchodníci s tovarom pomerne nekvalitným na našich trhoviskách. Zrejme sa im u nás darí, lebo ich je viac ako ich bývalo kedysi…. – konštatuje Dr. Jurčová.
Oto Filip
