Ľudia v pohybe

4.nov 2013

Ľudia v pohybe

Dr. Danuša Jurčová

Dr. Danuša Jurčová

STRETNUTIA:  DR. DANUŠA JURČOVÁ, VÝSKUMNÉ DEMOGRAFICKÉ  CENTRUM, BRATISLAVA

Pohybom obyvateľstva sa nevyhne žiadna krajina. Podľa posledného sčítania  u nás je okolo 900 000 tzv. denných migrantov, z čoho 615 000 osôb chodiacich za prácou a ich 285 000 školiacich sa alebo študujúcich mimo rodiska. Pobyt  pani  RNDr. Danuše Jurčovej, CSc., výskumnej pracovníčky  v oblasti migrácií Výskumného demografického centra  slovenského Infostatu  v Belehrade bol vhodným podnetom vrhnúť pohľad aj na tému Slovensko a migrácie.

– Minulosť Slovenska bola neraz  poznačená presídľovacími procesmi, veľkými presunmi  slovenského obyvateľstva do Česka alebo aj  do Maďarska, prípadne aj v opačnom smere. Pretrvalo to aj ako príznačnosť súčasnosti?

– Tou hlavnou migračnou destináciou pre Slovensko je  naďalej Česká republika. Odhaduje sa, že je tam  v súčasnosti  nad stotisíc ľudí zo Slovenska. Veľký počet ľudí od nás odchádza za prácou aj do iných krajín Európskej únie. Je tu Veľká Británia, v súčasnosti i Rakúsko. V prípade Veľkej Británie tak to tam predznačili opatrovateľky detí, operky, ktoré odchádzali v deväťdesiatych rokoch. Boli to hlavne  mladé dievčatá. Dnes sú migrantmi najmä ženy, zväčša nad 45 rokov, ktoré nenachádzajú prácu v regióne svojho trvalého pobytu a chodia prevažne do Rakúska. A keď ide o mužov a migrácie za prácou, tak tam jednoznačne prevláda Česká republika. Sú to tendencie, platné od obdobia predchádzajúcej éry, od obdobia socializmu, keď Slováci chodili na náborové práce, na stavby alebo do baní v Česku.

– Mohli by ste sa vyjadriť k spolupráci s našou štatistikou? Zdá sa, že s ňou len začínate?

– Teraz sme angažovaní na projekte, týkajúcom sa migrácií v juhovýchodnej Európe. Predtým sme nespolupracovali blízko, takže toto je  naša prvá užšia spolupráca. Veľmi ma to teší, lebo som u vás doteraz nikdy nebola, hoci som veľa počula o tunajších Slovákoch  vo Vojvodine a známa mi je i problematika vysťahovalectva.

Dr. Jurčová na konferencii o migráciách v belehradskom hoteli Moskva

Dr. Jurčová na konferencii o migráciách v belehradskom hoteli Moskva

– Vyplýva náplň vášho pracovného angažovania sa aj zo študijného odboru, ktorý ste vyštudovali?

Pôvodne som vyštudovala Prírodovedeckú fakultu, odbor matematika a zemepis. Najprv som učila sedem rokov pod Tatrami, v Liptovskom Mikuláši, aby som potom odišla do Bratislavy, kde pracujem už dvadsať rokov v inštitúte.

– Znamená to, že v oblasti štatistiky máte skutočne bohaté skúsenosti. Čo sa však javí ako väčší problém v odbore, na ktorý ste užšie zameraná?

– Veľkým problémom migračnej štatistiky je vlastne to, že sa ľudia u nás pri odchode do zahraničia neodhlásia z pobytu alebo ten nový pobyt v zahraničí neoznámia. Preto nemôžeme skoro nič presnejšie povedať o počte občanov Slovenskej republiky, ktorí žijú v zahraničí. Vieme len o tých, ktorí odchádzali na trvalý pobyt, alebo z výberových zisťovaní, takže sú tieto dáta o emigrácii veľmi rozptýlené.  Znamená, tie reálne dáta v súčasnosti neodrážajú situáciu migračnú, aká v skutočnosti je. Rôzne prístupy, rôzne definície migrantov ešte viac zahmlievajú tú situáciu a podstatu. S inými dátami sa napríklad narába vo výberových zisťovaniach pracovných síl, kde vieme tam tých migrantov nájsť, iné  sú tie, ktoré  robíme zo Štatistického úradu. Napriek tomu tie  hlavné tendencie sa vypozorovať dajú.

– Keď ide o príchod na Slovensko, z ktorých krajín si evidentne možno všimnúť zvýšený záujem o pobyt vo vašej krajine?

– V období pred krízou to bolo Rumunsko, Bulharsko a, samozrejme,

Česká republika, ako aj susedné štáty. V súčasnom období, keď tých pracovných príležitostí je aj na Slovensku menej a nezamestnanosť je pomerne vysoká, tak zostávajú len tie krajiny, ktoré sú nám najbližšie, čiže  susedia. Z iných oblastí sveta veľa k nám prichádzajú Číňania,  Vietnamci, Kórejčania. Do automobilky Kia v Žiline prišlo napríklad  veľa občanov z Kórejskej republiky. Čím ďalej, tým viacej vídame tieto nové ázijské  tváre na Slovensku, ktoré nemajú problém u nás sa etablovať. Sústreďujú sa hlavne ako obchodníci s tovarom pomerne nekvalitným na našich trhoviskách. Zrejme sa im u nás darí, lebo ich je viac ako ich bývalo kedysi…. – konštatuje Dr. Jurčová.

                                                                           Oto Filip

 

J. PÁNIKOVÁ
J. PÁNIKOVÁ

JASMINA PÁNIKOVÁ (1984) Do redakcie Hlasu ľudu nastúpila v roku 2010, najprv ako externá spolupracovníčka a neskoršie ako novinárka – dopisovateľka. V súčasnosti je zodpovednou redaktorkou mládežníckeho časopisu Vzlet. Predmetom jej záujmu sú sociálne témy, prevažne problematika marginalizovaných skupín ľudí. E-mail: panikova@hl.rs