Má dve veľké lásky

Na otázku, ku ktorej svojej láske má bližšie – k hasičstvu alebo lovu, Jozef  Naď z Pivnice bez rozmýšľania odpovedá, že k obom má rovnaký vzťah. Dnes je najstarším aktívnym členom aj v hasičskom aj v poľovníckom spolku. V rozhovore začali oživovať obrazy z minulosti učarené početnými fotografiami…

Jozef  Naď sa narodil roku 1935. Bol ešte dieťaťom, keď začal obdivovať členov hasičského spolku v rodnej osade. Cvičenia hasičov na neho silne zapôsobili a po čase jeho záujem o prácu v spolku postrehol vtedajší veliteľ Pavel Čásar. Silné želanie pomáhať ľuďom v nebezpečí sa začalo uskutočňovať. J. Naď sa ako sedemnásťročný začal zapájať do činnosti Dobrovoľného hasičského spolku a po návrate z vojenčiny ho prijali za riadneho člena. V tom čase sa stal aj členom poľovníckeho spolku.

„Najnebezpečnejšie je byť nočným hasičom, keď sa treba pohybovať na neznámom teréne, elektrika musí byť vypojená a k tomu treba šikovne konať. Zo svojej hasičskej činnosti si spomínam na dva veľké nočné a nebezpečné požiare – v Pivnici u Chrčekovcov v 80. rokoch minulého storočia, a v Silbaši u Krnáčovcov v roku 1999,“ zmienil sa o svojich skúsenostiach Jozef Naď Brko. Okrem prímena Brko získal ešte jedno – dedica, ako ho teraz populárne volajú v DHS.

Pivnickí hasiči neraz pomáhali hasiť požiare aj v iných osadách. Keď začuje zvuk sirény, Jozef  Naď je vždy medzi prvými pred budovou DHS. Tak sa správa dodnes, bez ohľadu na vek. Jeho vitalita, chuť a snaha pomáhať sú rovnako silné. Tento neúnavný aktivista nadobudol početné skúsenosti z hasičských akcií, z hasenia malých a veľkých požiarov, ale i krásne spomienky zo súťaží, zaslúžené vyznamenania a medaily. Z toho má nádherné pocity a rovnako sa teší i z toho, že o činnosť DHS v Pivnici záujem prejavujú aj mladí členovia:

„Veľmi sa teším, keď vidím mladšie sily, že sa zapájajú do činnosti DHS Pivnica a mojím odkazom pre nich je, aby vždy boli pripravení, aby vážne chápali každú úlohu, aby si z nás starších brali príklad. Netreba sa vždy priveľmi náhliť, lebo môže to byť nebezpečné, ale hlavne vždy treba dbať na pokyny veliteľa.“

Okrem P. Čásara, ako prvého veliteľa, J. Naď sa pochvalne zmienil aj o ďalších troch – Jánovi Hodoličovi, Michalovi Vlčekovi a terajšom veliteľovi Jozefovi Papovi.

Jozef  Naď hrdo nosí svoju rovnošatu a od začiatku svojho pôsobenia v hasičskom spolku je vlajkonosič. Svoje záväzky vždy dokázal zladiť. Nepadlo mu ťažko, že 35 rokov mával službu počas festivalu Stretnutie v pivnickom poli. Dbal o poriadok, aby nedošlo k požiaru, aj v kine a na tancoch, kde bol vždy prísny a mládež ho poslúchala.

Rovnako doma sa Jozef  Naď cíti aj v Poľovníckom spolku Bažant, kde si tiež všetci členovia výborne rozumejú. S poľovníkmi ešte stále chodí na  poľovačky. Obľúbil si najmä zimné poľovačky, spoločné raňajky v našej krásnej rovine, kamarátstvo. I keď je poľovníctvo príliš drahý šport, Brko hovorí, že sa ho nemieni vzdať. Hrdý je na to, že aj v tomto spolku je najstarším stále aktívnym členom:

„Necítim sa na 78 rokov, lebo roky sa veľmi rýchlo minuli. Ale boli krásne.“

Jaruška Ferková