Majstri medzi majstrami

Hlebine a Kovačica majú trochu spoločného, ale aj štipku rozličného. Hlebine sú od Záhrebu vzdialené 85 km, Kovačica od Belehradu takmer o polovicu menej – 48 km. V chorvátskej „Kovačici“ začínali maľovať insitu v roku 1930, srbské „Hlebine“ svoje prvé diela uzreli svetlo sveta vďaka Paluškovi a Sokolovi iba sedem rokov neskoršie.

Obe osady sú najviac poľnohospodárske, v oboch sa pestuje najčastejšie kukurica. Hlebine má iba 1 400 obyvateľov, Kovačica šesť a pol tisíc. Chorvátska osada je tesne pri hranici s Maďarskom, ale aj neďaleko Slovinska. V srbskom mestečku žijú potomkovia (vojenských) hraničiarov. Vďaka insitnému umeniu sú obe svetoznáme. Tak v Hlebinách, ako aj v Kovačici sa prví maliari zaoberali roľníctvom. Maliarov aj tam, aj tu preto nazývali nedeľní, lebo tvorili najčastejšie v deň, keď mali najviac času na oddych.

Hlebinská insita mala svojho mentora, akademického maliara Krstu Hegedušića, žijúceho a tvoriaceho v Hlebinách. Kovačickí výtvarníci sú samoukovia, v 50. rokoch ale mali svojho radcu, akademického maliara Stojana Trumića, žijúceho a tvoriaceho v Pančeve. Hlebinskí insitní maliari účinkovali na prvej kolektívnej výstave v Záhrebe už v roku 1931. Kovačičania iba v roku 1952. Obe osady dnes majú galérie. Po Generalićovcoch (Ivanovi a Josipovi), Mrazovi a Gažimu Hlebine takmer nemá svojich pokračovateľov. Po prvej generácii insitných umelcov v Kovačici je súčasne na výslní druhé pokolenie, zjavujú sa aj mladší.

Obe maliarske dediny majú zakladateľov, najlepších a najtvorivejších maliarov prvého rodu v heslách Svetovej encyklopédie insitného umenia, v nejednej obrázkovej publikácii. Chorvátski insitní umelci najčastejšie tvoria maľby na skle, srbskí maľby na plátne. V tom je ich základná odlišnosť. Na rozdiel od Banátu, kde tvorili a tvoria úspešne aj ženy, v Podravine sa insitným maliarstvom zaoberali iba muži.

Horlivý zberateľ insitného umenia Chorvátska Stjepan Pohižek preto do Kovačice nepriniesol diela pokračovateľov Hlebinskej školy (okrem Miju Kovačića a Martina Mehkeka), ale, ako to napísal Marijan Špoljar, skôr panorámu súčasného insitného umenia z Chorvátska. Priviedol i Franju Ružmana, maliara, ktorý patrí v súčasnosti medzi najtvorivejších. Pohižek do Kovačice priniesol 27 prác (päť olejomalieb, ostatné sú maľby na skle), ktoré budú vystavené najprv v Galérii insitného umenia. Pred Kovačickým októbrom sa diela presťahujú do vstupnej haly Podnikateľsko-rekreačného strediska Relax.

Na vernisáži si prítomní vypočuli aj klasickú hudbu v prednese maestra Emila Nemčeka mladšieho na harmonike. Početných návštevníkov privítala Mária Raspírová, riaditeľka kovačickej obrazárne, a výstavu slávnostne otvoril Dragan Ðurić, generálny konzul Veľvyslanectva Chorvátska v Srbsku. K tejto vzácnej septembrovo-októbrovej výstave Galéria insitného umenia pripravila i pekný katalóg. V Kovačici sú vystavené diela Franju Ružmana, Martina Mehkeka, Ivana Andrašića, Martina Koprinčaneca, Milana Generalića, Mirka Zovku, Peru Toplaka, Ivana Štefaneka, Stjepana Ivaneca, Stjepana Paulića, Dragu Takača, Franju Klopotana, Ivu Fišera, Josipa Pintarića Pucu a Miju Kovačića.

                                                                                                          Ján Špringeľ