Martin Kasarda so študentmi slovakistiky

Jazyk je živý organizmus; trojročné dieťa dnes rozpráva inak, ako trojročné dieťa pred napríklad tridsiatimi rokmi. Môžu za to nové slová, ktoré vďaka novým reáliám pribúdajú aj do slovníka bežného konzumenta. A aká je v tejto situácii úloha médií? Veľmi dôležitá.

O tom, aj o ďalších nových jazykových skutočnostiach teoreticky, ale aj na príkladoch prostredníctvom videoprojekcie včera v knižnici Oddelenia slovakistiky na Filozofickej fakulte v Novom Sade pútavo a zaujímavo hovoril doc. PhDr. Martin Kasarda, Dr., spisovateľ, novinár, vedúci Ústavu mediálnych štúdií na Fakulte masmédií Paneurópskej vysokej školy v Bratislave a šéfredaktor mesačníka o knižnej kultúre na Slovensku Magazín o knihách. Jeho prednášku usporiadal lektorát slovenského jazyka a kultúry Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky a Oddelenie slovakistiky Filozofickej fakulty Univerzity v Novom Sade. Prednáška mala názov Hipsteri, hackeri, pokémoni, fašisti a čipky: médiá ako jazykové laboratórium, preto nie div, že oslovila akademické auditórium, kde boli i študenti slavistiky z Belehradu.

Početné otázky mali pre profesora Kasardu poslucháči po tejto jazykovej prednáške, ale i po besede s autorom, ktorú predovšetkým o jeho najnovšom románe Budúcnosť na predaj, ale i o jeho doterajšej tvorbe a úskaliach v nej moderovala profesorka a literárna kritička Marta Součková. Martin Kasarda doteraz vydal tri poviedkové knihy: Dejiny menejcennosti (1994), Polia (1999), (Azda) Posledná večera a iné radosti (2013) a dva romány: O rozmnožovaní a iných starostiach (2011) a Budúcnosť na predaj (august 2016). V študentoch slovakistiky a slavistiky v Srbsku má tento spisovateľ verných čitateľov a zvlášť ich oslovuje groteska a postmoderna v jeho literárnej poetike.