Materinský jazyk v škôlkach určiť zákonom

Učiteľka slovenčiny v Základnej škole Bratstva a jednoty v Bielom Blate Anna Valentová šesť rokov bojovala o to, aby sa s vyučovaním slovenčiny začalo už v škôlke. Mieni, že to pomôže, aby sa deti, resp. ich rodičia ľahšie rozhodovali deti pri zápise do školy prihlásiť do slovenskej triedy.

– Uvedomila som si, že jednou z príčin, že sa deti zapisujú do srbskej a nie do slovenskej triedy, je aj tá, že v škôlke základné poznatky o všetkom, čo budú potrebovať v prvej triede, dostávajú v srbskom jazyku. Na základe toho potom rodičia uzavierajú, že deťom bude ľahšie, ak sa už v prvom ročníku zapíšu do srbskej triedy, – hovorí. – Pokúsila som sa to zmeniť tak, že som s povolením riaditeľa v škôlke dvakrát týždenne organizovala hodiny slovenčiny. Prvý rok som robila zdarma, druhý rok sme na základe projektu na to dostali peniaze z APV, tretí rok som so škôlkarmi znovu robila iba na vlastné potešenie, štvrtý rok moju prácu finančne podporila Matica slovenská, a potom znovu zdarma. V roku 2012 môj projekt podporil Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí.

V rámci toho projektu naša spolubesedníčka okrem hodín slovenčiny v škôlke zorganizovala aj dva výlety so škôlkarmi a žiakmi, ktorí sa v bieloblatskej škole učia po slovensky. Navštívili Padinu, Jánošík, Boľovce, Dobanovce a na jar, keď bude teplejšie počasie, ich očakáva ešte jeden výlet. Mohli tam vidieť, ako sa v tých osadách vyučuje slovenský jazyk, koľko žiakov chodí na slovenčinu, spoznávali slovenskú kultúru a obyčaje v tých prostrediach. Okrem toho peniazmi z projektu si kúpili didaktický materiál, knihy a iné pomôcky pre hodiny slovenčiny. Konečne v snahe priblížiť najmladším Bieloblatčanom slovenčinu učiteľka Valentová za finančnej podpory Matice slovenskej zorganizovala aj odchod bieloblatských žiakov na tohtoročné Slovenské národné slávnosti v Petrovci a na Detskú svadbu v Kovačici. Námaha nebola márna.

– Dva roky predtým než som začala toto robiť, do slovenskej triedy v prvom ročníku v bieloblatskej škole sa nezapísal ani jeden žiak, – hovorí. – Teraz už máme nových a nových žiakov. Síce nie ich je mnoho, ale aj dvaja či traja z pätnástich, koľko ich je priemerne v generácii, je úspech. Tým skôr, že maďarský štát finančne motivuje deti, aby sa zapisovali do maďarských tried, čo, žiaľ, má efekty aj v niektorých slovensko-maďarských rodinách.

Anna Valentová v spolupráci s Výborom pre vzdelávanie NRSNM sa pokúsila na tieto účely zadovážiť prostriedky aj v lokálnej samospráve v Zreňanine. Aj keď odvtedy ubehli tri roky, odpoveď nedostali. To hádam aj preto, že zákon lokálne samosprávy, ktoré sú zakladateľmi predškolských ustanovizní, nezaväzuje v škôlkach organizovať hodiny materinského jazyka.

– Rovno preto si myslím, že by táto problematika musela byť regulovaná zákonom, lebo podobná situácia ako v Bielom Blate je aj vo Vojlovici, Hajdušici, Erdevíku, Boľovciach… Zákonom by totiž mal byť určený záväzok lokálnej samosprávy, aby v škôlkach v multietnických prostrediach organizovali aj hodiny materinského jazyka a na to z rozpočtu vyčlenili prostriedky. Skúsenosti z mojej šesťročnej práce ma ubezpečujú, že je to z aspektu pestovania materinského jazyka skutočne nevyhnutné. Ak to zostane v rámci pravidla môže sa a nemusí, tak z toho nebude nič. Ja som napríklad na začiatku nového školského roku prešla pracovať do Jánošíka a v Bielom Blate som iba končila realizáciu projektu, takže teraz záleží od práce kolegyne, ktorá prišla na moje miesto, či v škôlke aj ďalej budú hodiny slovenčiny. Bola by však veľká škoda, aby sa s tým prestalo. Ak sa však ona o to nepričiní, tak v týchto okolnostiach to nikto od nej nebude žiadať. Niečo však možno robiť z lásky, ale nie všetko, – uzaviera príliš sklamane učiteľka Anna Valentová.

V. Hudec