V sieni Zhromaždenia AP Vojvodiny mediálny odborníci a novinári dnes debatovali na tému menšinového a viacjazykového informovania v kontexte realizácie mediálnych zákonov.
Väčšina rečníkov sa uzhodla, že spôsob akým bola vykonaná privatizácia menšinových médií nevyprodukoval výsledky, ktoré vyhovujú médiám a informovaniu v menšinových jazykoch vôbec. S tým sa uzhodla aj zástupkyňa pokrajinského ombudsmana Eva Vukašinovićová, ktorá podotkla, že pokrajinský ombudsman roky upozorňoval, že menšinové médiá nemôžu byť samoudržateľné. „Keď ide o projektové financovanie na úrovni republiky, pokrajiny alebo lokálnej samosprávy ako sa predvída strategickými dokumentmi a mediálnymi zákonmi a dokonca aj Akčným plánom pre ochranu národnostných menšín, ktorý sa vypracúva, nevidím konkrétne definované záväzky pre pevné a dlhoročné financovanie,“ podotkla Vukašinovićová.
S jasne nedefinovaným financovaním všeobecne nesúhlasí ani Nedim Sejdimović, predseda Výkonnej rady Nezávislého spolku novinárov Vojvodiny. “Apelujeme na štát, Agentúru pre privatizáciu a Ministerstvo hospodárstva, aby súrne ukončili proces privatizácie a taktiež, aby sa jasne definovali adekvátne a dostatočné prostriedky na fungovanie tých médií, ktorým sú zakladatelia národnostné rady národnostných menšín. Nevyhnutné je aj definovanie formy, ktorou by lokálne samosprávy mali záväzok vypisovať konkurzy na financovanie mediálnych obsahov v jazykoch národnostných menšín pre médiá, ktorých zakladateľmi nie sú národnostné rady,“ hovorí Sejdimović. Podľa neho v určitých lokálnych samosprávach sú aj pozitívne príklady, ale aj také, kde aj napriek veľkému percentu menšinového obyvateľstva lokálne samosprávy nedbajú o informovanie v menšinových jazykoch, a opačne, kde sa favorizuje menšinový jazyk na úkor väčšinového, aký je prípad v Preševe.
Jasmina Pániková