O Memorande medzinárodnej konferencie Slováci a Srbi – história a súčasnosť

Neraz sme boli svedkami vypracovania a slávnostného prezentovania alebo podpisovania mnohých dokumentov, akým je dohoda alebo memorandum, z ktorých treba vychádzať pri konkrétnom konaní. Takým dokumentom je aj Memorandum medzinárodnej konferencie Slováci a Srbi – história a súčastnosť, ktorá sa konala v Deň víťazstva nad fašizmom, čiže 9. mája 2014 v Novom Sade.

Podpísali ju tri reprezentatívne inštitúcie Slovákov žijúcich vo Vojvodine, resp. v Srbsku, ktoré konferenciu zorganizovali a to Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny, Matica slovenská v Srbsku a Slovenská evanjelická a. v. cirkev v Srbsku, ako aj účastníci konferencie.

Také a podobné dokumenty sa podpisovali a podpisujú na rôznych administratívno-štátnych úrovniach – od lokálnej po štátnu (či medzištátnu). Často „dohodové“ semienko nevyklíčilo a v praxi nezažilo.

Píšuc tieto riadky, na um mi napríklad zišla „svetoznáma“ tzv. srbská mediálna stratégia, ktorej stanovy a termíny neraz strategicky alebo náhodne boli porušené a nedodržané. Spomeňme si len na zahlásené termíny schvaľovania nových mediálnych zákonov, ktoré nedodržali ani predchádzajúca, ani súčasná vládnuca „trieda“.

Naši ľudia by povedali, že takých papierov je „habadej“. Na otázku Na čo sú dobré dohody, ktoré sa slávnostne prezentujú v médiách a potom sa z nich nečerpá nič?, azda by tiež vtipne odpovedali: na za- (alebo pod-?!)kúrenie do pece.

Čo je zvláštnosťou Memoranda medzinárodnej konferencie Slováci a Srbi – história a súčasnosť?

Foto: www.rada.org.rs — Foto: Jasmina Pániková

Definícia termínu memorandum hovorí, že ide o neformálny záznam nejakej skutočnosti, jednania alebo stanoviska, ktorý sa používa hlavne v právnickej, diplomatickej, obchodnej a vedeckej oblasti.

Ikeď ide o nezaväzujúcu skutočnosť, predsa by to mal byť dokument, z ktorého sa budú čerpať konkrétne kroky, ktorými sa riešia konkrétne problémy v tej-ktorej oblasti.

Priamym dôsledkom, alebo ak chcete, priamym bodom spomínanej konferencie v Novom Sade bolo aj schválenie Memoranda konferencie, ktorej podpisovateľmi sú jej organizátori a samotní účastníci.

Niekto by povedal, že na podpisovaní tohto dokumentu nie je nič zvláštne, ak bude stáť v zásuvke.

Dobré je to, že sa v ňom zdôraznila spolupatričnosť slovenského a srbského národa, ako aj zelené svetlo, čiže podpora účastníkov konferencie, Srbsku na ceste do Európskej únie.

No obzvlášť je zvláštne, že ju podpísali tri významné inštitúcie tunajších Slovákov a dve z nich sú takmer „krvné nepriateľky“. Samozrejme, že ide o NRSNM a MSS.

Možno práve tento čin bude symbolizovať lepšiu budúcu spoluprácu medzi našimi dvomi piliermi a v učebniciach dejepisu sa bude uvádzať ako medzník dvoch období života a činnosti vojvodinských Slovákov.

Možno. Čas a čierne na bielom ukážu, alebo: činy viacej povedia ako slová…

Vladimíra Dorčová-Valtnerová

Memorandum medzinárodnej konferencie Slováci a Srbi – história a súčasnosť
Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny, Matica slovenská v Srbsku, Slovenská evanjelická a. v. cirkev v Srbsku a účastníci tejto konferencie oceňujú vysoký stupeň ochrany získaných práv slovenskej národnostnej menšiny v Republike Srbsko, zakotvených v Ústave Republiky Srbsko, Zákone o národnostných radách národnostných menšín, resp. iných zákonoch a medzinárodných právnych normách, akými sú Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd a Európska charta regionálnych alebo menšinových jazykov, ktoré ratifikovala aj Republika Srbsko. K celkovo priaznivému hodnoteniu postavenia slovenskej menšiny v Srbsku výrazne prispievajú aj tradične dobré a priateľské historické vzťahy medzi slovenským a srbským národom, pozitívne skúsenosti spolunažívania slovenskej národnostnej menšiny a väčšinového srbského obyvateľstva na území dnešnej Vojvodiny a súčasné priateľské vzťahy medzi Republikou Srbsko a Slovenskou republikou. Osobitný význam má pozitívny prístup Slovenskej republiky pri výkone svojej štátnej politiky vo vzťahu k slovenskej národnostnej menšine v Srbsku v záujme zachovania jej národnostného a kultúrneho povedomia a slovenského jazyka rešpektujúc pri tom medzinárodno-právne normy v tejto oblasti.Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny, Matica slovenská v Srbsku, Slovenská evanjelická a. v. cirkev v Srbsku a účastníci tejto konferencie vyjadrujú presvedčenie, že v súčasnej dynamickej dobe, keď je Republika Srbsko v procese prístupových rokovaní s Európskou úniou vystavená hlbokým vnútorným spoločenským a politickým premenám, agenda ochrany ľudských a menšinových práv bude iba nadobúdať na svojom význame, nakoľko patrí k základným požiadavkám Kodanských prístupových kritérií a je jedným zo základných pilierov hodnotového systému Európskej únie.Hlboké historické väzby slovenského a srbského národa, ktoré charakterizuje absencia konfliktov a nedorozumení, vysoká úroveň spolupráce a vzájomnosti, ale i rešpektovanie práva na odlišnosť, môže byť príkladom pre mnohé európske národy. Vychádzajúc z uvedených skutočností účastníci konferencie jednomyseľne podporujú vstup Srbska do Európskej únie. Zaradením sa do tejto veľkej rodiny európskych národov a štátov vznikne nový priestor na prehlbovanie a budovanie kultúrnych, hospodárskych a politických vzťahov medzi Srbskom a Slovenskom a výrazne sa posilní postavenie slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku ako spony medzi dvoma priateľskými národmi. (zdroj: www.rada.org.rs)

Memorandum medzinárodnej konferencie Slováci a Srbi – história a súčasnosť

Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny, Matica slovenská v Srbsku, Slovenská evanjelická a. v. cirkev v Srbsku a účastníci tejto konferencie oceňujú vysoký stupeň ochrany získaných práv slovenskej národnostnej menšiny v Republike Srbsko, zakotvených v Ústave Republiky Srbsko, Zákone o národnostných radách národnostných menšín, resp. iných zákonoch a medzinárodných právnych normách, akými sú Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd a Európska charta regionálnych alebo menšinových jazykov, ktoré ratifikovala aj Republika Srbsko. K celkovo priaznivému hodnoteniu postavenia slovenskej menšiny v Srbsku výrazne prispievajú aj tradične dobré a priateľské historické vzťahy medzi slovenským a srbským národom, pozitívne skúsenosti spolunažívania slovenskej národnostnej menšiny a väčšinového srbského obyvateľstva na území dnešnej Vojvodiny a súčasné priateľské vzťahy medzi Republikou Srbsko a Slovenskou republikou. Osobitný význam má pozitívny prístup Slovenskej republiky pri výkone svojej štátnej politiky vo vzťahu k slovenskej národnostnej menšine v Srbsku v záujme zachovania jej národnostného a kultúrneho povedomia a slovenského jazyka rešpektujúc pri tom medzinárodno-právne normy v tejto oblasti.Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny, Matica slovenská v Srbsku, Slovenská evanjelická a. v. cirkev v Srbsku a účastníci tejto konferencie vyjadrujú presvedčenie, že v súčasnej dynamickej dobe, keď je Republika Srbsko v procese prístupových rokovaní s Európskou úniou vystavená hlbokým vnútorným spoločenským a politickým premenám, agenda ochrany ľudských a menšinových práv bude iba nadobúdať na svojom význame, nakoľko patrí k základným požiadavkám Kodanských prístupových kritérií a je jedným zo základných pilierov hodnotového systému Európskej únie.Hlboké historické väzby slovenského a srbského národa, ktoré charakterizuje absencia konfliktov a nedorozumení, vysoká úroveň spolupráce a vzájomnosti, ale i rešpektovanie práva na odlišnosť, môže byť príkladom pre mnohé európske národy. Vychádzajúc z uvedených skutočností účastníci konferencie jednomyseľne podporujú vstup Srbska do Európskej únie. Zaradením sa do tejto veľkej rodiny európskych národov a štátov vznikne nový priestor na prehlbovanie a budovanie kultúrnych, hospodárskych a politických vzťahov medzi Srbskom a Slovenskom a výrazne sa posilní postavenie slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku ako spony medzi dvoma priateľskými národmi.

(zdroj: www.rada.org.rs)