Menej známe dejiny hardrocku: Buffalo

Skupinu Buffalo roku 1971 v Sydney založili dovtedajší členovia blues-rockového bandu Head: spevák Dave Tice, basgitarista Peter Wells, gitarista John Baxter a bubeník Paul Balbi. Debutový album Dead Forever… (1972) mal na obálke odkaz Play this album LOUD!, čo bolo v súlade s vtedajšou reputáciou Buffalo ako najhlasnejšieho austrálskeho bandu. O tri desaťročia neskoršie Dave Tice v rozhovore pre Psychedelic Fanzine povedal: „Keď sme založili Buffalo, na skúškach sme hrávali veľmi hlasno a naozaj sme chceli byť najhlučnejším a najdrsnejšie znejúcim bandom na kontinente.“

Debutový album predstavuje vydarenú zmes hardrocku, psychedelického a progresívneho rocku, čo bolo výsledkom vplyvu anglických skupín, akými boli Black Sabbath a Uriah Heep, ale aj Cream, The Yardbirds a Led Zeppelin. Vydanie nadišlo na pozitívne reakcie zo strany obecenstva a kritiky, avšak rozhlasové stanice v Austrálii jednoducho ignorovali piesne Buffalo, lebo ich zvuk bol na to obdobie priveľmi ťažký.

Buffalo sa osvedčili ako úspešný živý band a boli domácou podporou na veľkých austrálskych koncertoch známych mien, akými boli Black Sabbath, Status Quo a Slade. Druhý album Volcanic Rock (1973) priniesol ešte ťažší hardrockový výraz a vyspelejšie aranžmány skladieb, čo v spojení s kvalitnou zvukovou produkciou (technickú časť nahrávania mal na starosti známy producent Spencer Lee) malo za výsledok najlepšie vydanie Buffalo, ale aj jedno z najlepších albumov austrálskeho rocku vôbec. Obsahuje energické kusy s chytľavými refrénmi Sunrise (Come My Way) a Shylock, ako aj pomalšiu Freedom a inštrumentálnu Pound of Flesh, ktoré sa stali štandardnou súčasťou ich koncertného repertoáru. Z vydania počuť, že Buffalo boli vtedy zohranou skupinou, o čom spevák Dave Tice povedal: „V období, keď sme nahrávali Volcanic Rock, mali sme už formovaný vlastný zvuk a neustále sme koncertovali už vyše roka. Boli sme celkom sústredení a oddaní a mali sme jasnú predstavu o tom, čo sme chceli dosiahnuť.“

Ináč, zaujímavé je porovnávať vtedajší prejav Buffalo so zvukom niektorých neskorších grunge a stoner-rockových bandov, lebo možno spozorovať viaceré spoločné charakteristiky (napr. spevák Chris Cornell zo skupiny Soundgarden pripomínal štýl, akým spieval Dave Tice).

Tretí album Only Want You for Your Body (1974) bol svojráznym pokračovaním predchádzajúcej platne Volcanic Rock a pozornosť upútal aj provokatívnou fotografiou na obale. V polovici 70. rokov však dochádza k určitým zmenám v zložení Buffalo a manažment skupiny ich prehováral, aby začali nahrávať uhladenejšie piesne, ktoré by mali byť „radio friendly“. Výsledkom bol jemnejší, komerčný hardrockový zvuk na nasledujúcom albume Mother’s Choice (1976), ktorého pracovné názvy ináč boli Songs for the Frustrated Housewife a Thieves, Punks, Rip-Offs & Liars, ale vydavateľstvo tieto návrhy odmietlo ako priveľmi kontroverzné. Členovia skupiny neboli spokojní s postojom ich manažmentu a vydavateľstva, čo sa nakoniec prejavilo v rezignácii a zániku Buffalo.

Hneď po ukončení nahrávania posledného albumu Average Rock’n’Roller (1977) spevák Dave Tice odišiel do Anglicka, kde sa pridružil londýnskej skupine Count Bishops. A Peter Wells ešte predtým založil nový band menom Rose Tattoo, ktorý sa časom stal jednou z najznámejších austrálskych hardrockových skupín a v pozmenenom zložení pôsobí až dodnes (roku 2020 vydali album Outlaws).

Peter Wells zomrel roku 2006 a Dave Tice po návrate z Anglicka spolu s niekoľkými kolegami založil skupinu Headhunters, tiež vystupoval v akustickom duete s basgitaristom Markom Evansom (Rose Tattoo, ex AC/DC) pod menom Tice & Evans.