Menej známe dejiny hardrocku: Cactus

Appice a Bogert si našli iných spolupracovníkov (boli to gitarista Jim McCarty a spevák Rusty Day) a už prvým albumom Cactus z roku 1970 si začali budovať reputáciu originálnou kombináciou bluesu, hardrocku a boogie v ich autorských skladbách, ako aj dynamických coververziách piesní Parchman Farm (Mose Allison) a You Can’t Judge a Book by the Cover (Willie Dixon/Bo Diddley). Takú úspešnú hudobnú formulu uplatnili aj na nasledujúcich albumoch One Way… Or Another a Restrictions (obidva vyšli roku 1971), ktoré vedľa autorských kusov obsahovali aj prudké covers Long Tall Sally (Little Richard), I Feel So Bad (Chuck Willis) a Evil (Willie Dixon).

V tom období Cactus boli opisovaní ako americká odpoveď na Led Zeppelin a predstavovali skutočnú koncertnú atrakciu. Spevák Rusty Day sa však ukázal ako problematický pre svoje nepredvídateľné roztopašné správanie, ktoré často nebolo v súlade so zákonom (pre vyvolávanie nepokoja bol raz dokonca zatknutý počas samého koncertu v Bostone), takže bol nakoniec vyhodený z bandu. Vystriedal ho spevák Pete French (ktorý dovtedy spieval v skupinách Leafhound a Atomic Rooster) a ďalšími novými členmi sa stali aj gitarista Werner Fritzschings a klávesista Duane Hitchings. V takom pozmenenom zložení Cactus nahrali album ’Ot ’N’ Sweaty (1972), ktorý označil koniec prvého obdobia tejto skupiny.

Roku 1972 Appice a Bogert konečne mohli uskutočniť dlhodobý sen formovať band spolu s Jeffom Beckom, ktorý sa zotavil po spomenutej nehode. Ako trio pod názvom Beck, Bogert & Appice však vydali iba jeden album z roku 1973 (okrem autorských piesní obsahoval aj cover Superstition Stevieho Wondera) a vyšiel im aj koncertný album Live in Japan. Údajne nahrali ešte jeden album v štúdiu, ale ten zostal dodnes neuverejnený.

Medzičasom sa niektorí iní členovia Cactus pokúsili pokračovať v tom úspešnom hudobnom príbehu. Klávesista Duane Hitchings založil The New Cactus Band, s ktorým nahral album Son of Cactus (1973) a odohral niekoľko koncertov. V druhej polovici 70. rokov aj spevák Rusty Day formoval inú verziu Cactus a koncertoval pod týmto menom so skupinou hudobníkov na Floride, kam sa bol presťahoval, avšak ten band nerealizoval štúdiové nahrávky.

Počas 80. a 90. rokov Carmine Appice spolupracoval s mnohými známymi hudobníkmi zo sveta hardrockovej a metalovej hudby (napr. Ted Nugent, Marty Friedman) a bol členom skupín King Kobra a Blue Murder. Tim Bogert v tom období tiež zostal hudobne aktívny a občas spolupracoval aj s Appiceom – spolu hrali v skupine pod názvom DBA a potom aj v hardrockovom superbande Hollywood Monsters.

Roku 2006 traja pôvodní členovia Cactus – Appice, Bogert a McCarty – sa znovu dali dokopy a spolu so spevákom Jimmym Kunesom (ex Savoy Brown) nahrali album Cactus V. Neskoršie v trochu pozmenenom zložení Cactus nahrali ešte jeden album – Black Dawn (2016), ktorý predstavuje ich zvukovo „najtvrdšie“ hardrockové vydanie. Tim Bogert zomrel po dlhšej chorobe v januári 2021. Carmine Appice vedie skupinu Cactus až dodnes.