Menej známe dejiny hardrocku: Fastway

Debutový album Fastway (1983, vydavateľstvo CBS) nadišiel na dobrý ohlas kritikov a ponúkol moderný hardrock s dávkou metalového zvuku, ktorý vtedy zažíval plný rozkvet. Bol to vlastne zvuk, po akom túžil Fast Eddie Clarke, kým hral v skupine Motörhead, kde mu – ako sám hovoril – jednoducho chýbalo viac melodickosti. Na bubnoch hral Jerry Shirley (ex Humble Pie), pokým ako spevák sa prejavil vtedy ešte neveľmi známy Dave King, ktorého spôsob spevu niektorí kritici porovnávali so štýlom Roberta Planta. Na úspech debutového albumu pravdepodobne vplývala aj skutočnosť, že zvukovú produkciu mal na starosti Eddie Kramer, známy spoluprácou s takými menami, akými sú The Beatles, Rolling Stones, Jimi Hendrix, David Bowie a Led Zeppelin.

Spolupráca s Kramerom pokračovala aj na druhom albume All Fired Up (1984), ktorý mal prezentáciu na televíznych staniciach MTV a VH1 v podobe videoklipu k titulnej skladbe. Na mieste basgitaristu tentoraz bol Charlie McCracken (zo skupiny Taste) a Fastway tento album predstavovali aj na spoločnom turné s kanadskou skupinou Rush. Avšak vyčerpávajúce koncerty mali za následok, že McCracken a Shirley roku 1985 opustili Fastway.

Fast Eddie Clarke a Dave King sa však nedali pomýliť, našli si nových členov bandu a ďalší album Waiting for the Roar (1986) nahrali v známom londýnskom štúdiu Abbey Road s americkým zvukovým producentom Terrym Manningom. Vydanie prinieslo trochu inakší zvuk Fastway s častejšou hrou na syntetizátore, čo bolo v danom období svojráznym trendom v hardrockovej a metalovej hudbe. Kuriozitou tohto albumu je coververzia piesne Move Over, ktorú pôvodne nahrala Janis Joplinová. A v tom istom roku Fastway nahrali aj soundtrack pre hororový film Trick or Treat.

Zmeny v zostave Fastway pokračovali a skupinu opustil aj spevák Dave King, ktorý medzičasom odišiel do USA a pridružil sa k tamojšiemu superbandu Katmandu. Fast Eddie Clarke sa však znovu vynašiel a s novým spevákom Leom Hartom nahral albumy On Target (1988) a Bad Bad Girls (1990), tie však napriek štandardnej kvalite nedosiahli väčší úspech. K zániku činnosti Fastway dochádza roku 1991, o rok neskoršie vyšiel koncertný album Say What You Will – Live.

V období po zániku Fastway Eddie Clarke nahral solídny sólový album It Ain’t Over Till It’s Over (1994), na ktorom hosťoval jeho kolega Lemmy Kilmister (v skladbe Laugh at the Devil). Po nie veľmi úspešnom pokuse o obnovenie Fastway roku 1997 nasledovala 10-ročná prestávka, ale ďalší pokus sa predsa vydaril. So spevákom Tobym Jepsonom (ex Little Angels) Clarke obnovil band a roku 2007 vystúpili na niekoľkých väčších festivaloch. V nasledujúcich rokoch pripravili a nahrali album Eat Dog Eat (2011) a bolo to vlastne posledné vydanie Fastway.

Fast Eddie Clarke zomrel 10. januára 2018.