Možné je všetko

22. MARCA 2013 UPLYNIE  DVADSAŤ ROKOV, AKO SI SVET PRIPOMÍNA SVETOVÝ DEŇ VODY, VYHLÁSENÝ OSN

Voda – životodarná tekutina, všadeprítomný a súčasne najdôležitejší prvok v našom živote a práci. Veď by sa naša planéta  správne mala nazývať nie Zem, ale Voda. Merania pod záštitou UNESCO dávno totiž stanovili, že z celkového povrchu zemegule 510 miliónov štvorcových kilometrov pokrývajú vodné plochy morí a oceánov 361,1 milióna štvorcových kilometrov (70,8 percenta) a pevniny iba 148,9 milióna štvorcových kilometrov (29,2 percenta). Nebyť pestrej biologickej činnosti našej rodnej planéty, tých takmer 1,4 miliardy kubických kilometrov vody, ktoré na Zemi momentálne sú, by pokrylo celú zemeguľu asi 2 720-metrovou vrstvou. Problém je ale v tom, že je z tej obrovskej masy pre náš organizmus vhodných len niekoľko desatín percenta, pretože len päť percent je z celkového množstva tzv. sladkej vody. Pritom je aj z týchto piatich percent až 99,5 percenta viazaných vo večnom ľade, snehu a v hlbokom podzemí.

O tom, že voda znamená život a zdravie, nikoho netreba zvlášť presviedčať. Ak rastlina nemá dostatok vody – vädne, neskôr hynie. Aj existencia živočíchov je bez tejto prepotrebnej tekutiny nemysliteľná. Podľa údajov Spojených národov zomierajú denne od smädu na svete desiatky tisíc ľudí. Státisíce ďalších zomierajú ročne od chemicky a biologicky znečistenej vody. Odhaduje sa, že je až 88 percent chorôb spôsobených alebo podnietených konzumovaním nekvalitnej vody.

Od roku 1995 do roku 2020 spotreba tzv. sladkej vody sa zvýši o viac ako tridsať percent. Celková spotreba sa každé dve desaťročia na konci dvadsiateho storočia zdvojnásobovala. Trend je taký, že potreby po vode budú v ďalších pätnástich až dvadsiatich rokoch až trojnásobné. Lenže jej nebude pre všetkých.

Keď ide o Srbsko, zo 160 vodovodných potrubí, ktoré odborníci preverovali, len každé druhé mohlo zabezpečiť chemicky a mikrobiologicky kvalitnú vodu na pitie, kým bolo takmer tridsať percent vysokorizikových vodovodných sietí. Teší ale údaj, že vo viacerých mestách stúpla kvalita vody – v Belehrade, Novom Sade, Smedereve, Šabci, Valjeve, Kraljeve, Niši…– znepokojuje zase ten, že sa v mnohých iných základná tekutina musí vážne spracúvať, aby ju obyvatelia mohli piť. K týmto patrí Subotica, Sombor, Kula, Apatin, Titel, Kikinda, Zreňanin… Vážnym problémom je i skutočnosť, že približne polovica výrobných prevádzok u nás neprepúšťa odpadové vody cez čističky, ale ich priamo vlieva do kanalizačného potrubia. Pre takéto a iné negatívne praktiky v globálnom meradle sa o niekoľko rokov  môžeme dostať k čomusi priam neuveriteľnému. Že by len priemysel pri súčasnom tempe rozvoja výroby a inovácií mal spotrebovať na svoju produkciu a na obnovu použitej vody viac drahocennej tekutiny ako jej na svete existuje.

Čoraz nástojčivejšia a celkom miestna otázka: Budeme mať vody dostatok? A logická odpoveď – všetko je možné, najmä to negatívne.

O. Filip