Možno

MIROSLAV VÁLEK

Možno že je to sneh čo rozsypal sa a letí

možno že je túženie zrejúce v očiach detí

možno že pokým dorastieš to bude celkom iné

možno že šuhaj nezahrá už nikdy na mandolíne

možno že kým sa priblíži nebudeš hrdá viacej

možno sa chvíľu zastaví pri každej žene spiacej

možno že srdce vezme jej možno že stratí svoje

možno že bude plakávať do nocí cez závoje

Možno že lepšie bez srdca možno že Ale kto vie

možno že do tmy zavolá a nik mu neodpovie

Možno že niekto pochopí možno že nepochopí

možno že snehom zapadnú naveky jeho stopy

možno že to je bolestné možno že je to kruté

možno sa ešte otočí kým zmizne na zákrute

možno že hviezdy vyhasnú možno to budú oči

možno že niekto stratil ich pod krížom na úbočí

A darmo hľadá ich nadarmo ruky spína

nikto už pre ne nesmúti neplače meluzína

A nikdy nikto neznal ich a nik im z lásky nedal

a hoci stále mlčali nik toľko nepovedal

a nik už pre ne nesmúti dorástli všetky deti

a nikto sa ich nespýta a nik im neodvetí

Možno že iba sneh čo rozsypal sa a letí