INTERVIEW: Milan Súdi, akademický maliar z Kysáča

Na bienále: Milan Súdi s vinšom do nového roku a s novými predsavzatiami vo svojej tvorbe (foto: J. Č-p)

Na 12. bienále slovenských výtvarníkov v Srbsku Milan Súdi dostal Cenu Cyrila Kutlíka za životné dielo, presnejšie za tvorivý prínos v oblasti výtvarného umenia a kultúry vojvodinských Slovákov.

– Očakávali ste, že na bienále dostanete takéto uznanie?

– Cena ma prekvapila, a tak to bolo i vtedy, keď sa mi dostala Cena Karola Miloslava Lehotského. Ibaže teraz ide o celoživotné dielo, i keď neplánujem týmto končiť. Naopak, i ďalej plánujem tvoriť a robiť aj niečo nové, – hovorí cez svoj typický veľavravný smiech kysáčsky maliar Milan Súdi. – Mienim, že zavážilo to, že som sa v poslednom čase orientoval na novú tvorbu. Pre samostatnú výstavu, ktorá bola v Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov v Novom Sade z príležitosti životného jubilea, som totiž pripravil desať nových plátien, čo asi nikto nečakal. Počítalo sa, že vystavím časti z cyklu Balet. V tomto novom cykle som v úplnosti unikol starej tendencii v tvorbe. Chcel som niečo prelomiť, ukázať nový prístup k výtvarnej tvorbe a v kompozícii výtvarného prejavu. Výstava mala pomenovanie Náladovky.

– Na rozdiel od doterajších cyklov a ako zvyknete hovoriť, od ulízaného klasického prejavu, odvážili ste sa teda na niečo nové. Ako spoznáme tie novoty?

– Každý obraz je svojská story. Ide o nový a filozofickejší prístup a voľnejší prejav. Povedal by som, že nerobím viac tak, aby sa výtvarný prejav skončil rámikom, ale sa dostáva pocit, že uniká až na stenu a ide do priestoru. Ide o zvláštne témy, vnútorné záležitosti a prejav citov. Mienim, že nielen moja celková doterajšia tvorba a prejdená dráha, ale hlavne tento nový prejav, na ktorý som sa odvážil v pokročilom veku, prispeli k tomu, aby hodnotiaca komisia udelila Cenu Cyrila Kutlíka práve mne.

– Spomenuli ste, že nemienite skončiť s prácou. Bude to už len v tomto novom smere?

– Nový výtvarný prejav som realizoval na takých 50 percent a teraz sa chystám cyklus Náladoviek doplniť a ukončiť novými obrazmi. Áno, mienim pokračovať v rovnakom prejave, lebo sa ťažko vracia na prejdený chodníček. Cestou nového sa síce ťažko ide, sú tu úskalia, treba na to odvaha. Ale treba stále robiť výskum v tvorbe, hľadať nové vnútorné možnosti, netreba ísť späť, ani stagnovať. Aj sám stále skúmam, snažím sa byť modernejším a súčasnejším. To ulízané a klasické sa snažím prelomiť, lebo súčasná doba je komplikovanejšia a nie je taká pekná ako voľakedy. V súlade s dobou formy sú dynamickejšie, expanzívne, odchádzajú. Kompozície nie sú ideálne, ale letiace, abstraktnejšie, expresionistickejšie. Keď ide o kolorit, viac nie je taký uhladený a vyvážený, ale je trochu expanzívnejší, povedal by som dravší. Možno to robia roky, ale farby sú čistejšie, sviežejšie, lebo v pokročilom veku človek preferuje svetlejšie a veselšie farby. Chcel som proste rozbiť starú predstavu a starú maľbu v sebe a ukázať nového Súdiho.

Ako nám ešte prezradil kysáčsky akademický maliar po ukončení tohto cyklu, ak zdravie a vek dovolia, chce realizovať techniku stucco lustro, čiže maľovanie umelým mramorom.

                                                                                                                                                                                                                                             Elena Šranková