Najdôležitejšie reformy
EURÓPSKA ORIENTÁCIA OBČANOV SRBSKA (4)
Ako vám je iste známe, otázkou, ktorá sa pravidelne opakuje vo všetkých polročných prieskumoch verejnej mienky uvedeného druhu, je: Ktoré z reforiem sú podľa vášho názoru najdôležitejšie? Tu je suverénne na prvom mieste boj proti korupcii, ktorý ako najdôležitejší vidí až 45 percent opýtaných. Na druhom mieste je reforma justície, ktorú za podstatnú považuje 22 percent opýtaných, kým sú všetky iné zmeny ďaleko za nimi. Od reformy zdravotnej sústavy (osem percent), cez ochranu spotrebiteľov a reformu poľnohospodárstva (po štyri percentá), po lepšiu ochranu ľudských práv (tri percentá), reformu vzdelávania a ochranu životného prostredia, ktoré upútali pozornosť len pár percent anketovaných.
Napriek sústavnej prítomnosti európskych tém v bežnom živote, v politike, ako aj v médiách či v školách, nemožno povedať, že by o nich väčšina obyvateľstva vedela dostatočne. Dokladom je skutočnosť, že len tretina respondentov počula o niektorom projekte financovanom z európskych fondov. Hlavne o tých v oblasti reformy verejnej administratívy, justície a vnútorných vecí, ekológie, energetiky, rozvoja súkromného úseku, poľnohospodárstva, spoločenského rozvoja, prepravy a cezhraničnej spolupráce. Až 97 percent opýtaných nevedelo ani orientačne, koľko prostriedkov Srbsko ročne získava z EÚ fondov. Najčastejšími odpoveďami boli do 100 miliónov alebo viac ako 100 miliónov eur (po jedno percento), prípadne veľa alebo málo peňazí.
Ďalšou, takmer tradičnou chybou sú nesprávne odpovede, keď ide o našich najväčších zahraničných finančných podporovateľov a prispievateľov. Tu až 35 percent opýtaných na prvej pozícii vidí Rusko, na druhom mieste EÚ (34 percent), na treťom Japonsko (27 percent), potom Čínu, USA, Nórsko. Skutočnosť je však taká, že výrazne najväčšiu účasť v rozvojovej pomoci Srbsku v rokoch 2000 – 2010 mala Európska únia a jej členovia s takmer 79 percentami úhrnnej pomoci, alebo s viac ako 4,5 miliardy eur. Na druhom mieste sú USA s 11 percent (630 miliónov eur). Nasledujú Nórsko, Švajčiarsko a Japonsko so sumami 182, 132 a 97 miliónov eur.
V prípade modelu budovania vlastnej budúcnosti Švajčiarsko zostalo konštantným vzorom. Je na prvom mieste s 29 percent hlasov opýtaných. Na druhej pozícii je Nemecko s 23 percent hlasov, na tretej Rusko s 15 percent hlasov zástancov. Nasledujú Nórsko, Japonsko, USA, Čína, Poľsko, Brazília. Žiaden vzor nemá pár percent opýtaných, kým na túto otázku neodpovedalo 11 percent respondentov.
Hodne opýtaných sa hodne skepticky díva na budúcnosť Európskej únie. Takmer 30 percent ich sa nazdáva, že toto zoskupenie štátov bude narážať na čoraz väčšie problémy a pravdepodobne sa bude skôr uzatvárať než šíriť. Každý piaty dokonca ani nemá názor na tie dilemy.
Vcelku, o EÚ vieme o čosi viac ako predtým, zďaleka však nie ani dostatočne, ani všetko, čo je potrebné. Je to zrejme následkom stavu eurokompasov, ktoré práve máme. A ktoré treba rýchlejšie prispôsobovať pomerom našim a európskym.
Oto Filip
