NAMIESTO POZNÁMKY: Vysadiť vetrolamy proti závejom

 Víkendová snehová kalamita bola a prešla. Miestami to bolo skutočne dramaticky, ale všetko sa našťastie skončilo bez ľudských obetí. Košava fúkala ako málokedy predtým a mietla všetko pred sebou – najprv sneh a keď ho už nebolo, tak aj zem z polí. Tak sa znovu nastolila otázka nedostatku vetrolamov na vojvodinských a najmä banátskych poliach. Tí najstarší občania ešte spomínajú, že už pred druhou svetovou vojnou, a potom aj roky po nej na poliach, medzi dvomi honmi, spravidla boli vysadené stromoradia, ktoré mali až trojakú úlohu – lámali vietor a tým ho aspoň trochu oslabli a nedovolili, aby v zime sneh a v lete prach roznášal do veľkej diaľky. Dnes už tých stromoradí nieto, iba miestami zostal osamelý strom. Prečo? Nuž preto, že tie stromy niekomu boli potrebné na vykurovanie a drevo z nich zrejme bolo lacnejšie než na skladoch ohrevného materiálu.

Na nebezpečenstvo devastovania pôdy v dôsledku pôsobenia vetra odborníci už dlho upozorňujú a ako jediné riešenie navrhujú práve vysádzanie nových vetrolamov. Tie by v podmienkach omnoho intenzívnejšej cestnej premávky ako kedysi, keď vetromaly jestvovali, znemožnili vytvárnie snehových závejov na cestách. Treba teda vedľa ciest a v poli sadiť stromky. Ľahšie však povedať ako vyfinancovať, ale asi by ani to nebol celkom neprekonateľný problém. Omnoho ťažšie by asi bolo tie vetrolamy zachrániť pred zlodejmi, aby o pár rokov stromy nespílili a nespálili vo svojej piecke. Neraz sme sa presvedčili a potvrdila to aj nedávna snehová kalamita, že zlodejom nič nie je sväté a že ich ani ľudské nešťastie nemôže odradiť od krádeže. A kradnú skutočne všetko, čo môže priniesť nejaký zisk – meď zo strechy domu smútku, perové vankúše z etno domov, plemenných psov, kolesá zo zaviatych aut… Čo je veľa to je veľa. 

Vladimír Hudec