Národ pod ochranou lipy
DEŇ ZAHRANIČNÝCH SLOVÁKOV
Lipové lístky a ich srdca tvar. Lipový kvet a jeho sladká vôňa. Lipové drevo, čo hreje. Lipové kmene, pevne stojace, nesúc na svojich pleciach korunu Slovákov. A korene stromu, nášho národa, čo siahajú hlboko do mnohých stáročí a široko pretkávajú mnohé zeme – sypké a piesočné, suché i úrodné, nasýtené vlahou, poznajú kamene a ťažký boj o prežitie, poznajú hlinu aj íl, dar úrody. Dôkazom hojnosti je koruna – košatá ako národ slovenský rozvetvený na všetky strany sveta. Tak sa zišli Slováci, uctiac si svoje korene a pripomenúť bohatstvo, ktorým sú Slováci žijúci v zahraničí, v Bratislave, niekdajšom kráľovskom meste.
Za deň svojho stretnutia vybrali si 5. júl. Je to zároveň, zhodou okolností, aj deň, keď si pripomíname príchod Konštantína a Metoda na Veľkú Moravu v roku 863. V Slovenskej republike je štátnym sviatkom a v mnohých iných krajinách, vrátane Srbska, si ho pripomíname tiež. Prínos Cyrila a Metoda je všeobecne známy a uznávaný spoločnosťou ako takou. Hľadanie spojitostí medzi ich púťou na Slovensko a púťou mnohých Slovákov do zahraničia je namieste. Jedni aj druhí prinášajú do krajín svojho príchodu nové bohatstvo, lebo prichádzajú nie s prázdnymi rukami, ale s kultúrou. „Cyril a Metod priniesli aj pre obyvateľov dnešného Slovenska veľké hodnoty, a to práve v oblasti jazyka, kultúry, vzdelania, v oblasti duchovnej. Slováci žijúci v zahraničí takisto mimo územia Slovenska vytvárajú, každý svojím skromným spôsobom, podľa svojich možností, významné hodnoty pre nás všetkých, pre slovenský národ, ktorý spolu tvoríme,“ pripomína predseda Svetového združenia Slovákov v zahraničí (SZSZ) Vladimír Skalský.
Symbolika slovanstva je azda jedným z viacerých dôvodov, prečo sa každoročne v tomto čase stretávajú Slováci z rôznych krajín pri základnom kameni budúceho Pamätníka slovenského vysťahovalectva v Sade Janka Kráľa. V tomto roku sa zišla v Bratislave počas Pamätného dňa Slovákov žijúcich v zahraničí približne dvadsiatka prítomných, čo je menej ako inokedy. Dôvodom bolo okrem iného aj to, že sa súčasne uskutočňoval Deň Slovákov v Maďarsku. „Spolupráca medzi Úradom pre Slovákov žijúcich v zahraničí a Svetovým združením Slovákov v zahraničí je dnes ukážková a priateľská. Oceňujem, že sa vieme stretnúť takto spolu,“ hovorí predseda Skalský o akte kladenia kytíc pri základnom kameni pamätníka.
Na stretnutí sa otvorili, oficiálne aj neoficiálne, niektoré témy, ktoré spadajú do agendy života Slovákov žijúcich v zahraničí. Okrem Pamätníka slovenského vysťahovalectva a Múzea zahraničných Slovákov aj otázka navýšenia grantového programu. SZSZ sa v tejto veci oficiálne obrátilo na premiéra Fica. Svetové združenie Slovákov v zahraničí za veľké pozitívum považuje to, že sa znovu otvorila otázka pamätníka. Dôležité je, aby za projektom stáli naozaj Slováci v zahraničí, aby tento projekt spájal a nie rozdeľoval. „Nechceme, aby šlo len o pamätník, ale o živý organizmus, ktorý bude sprítomňovať Slovákov v zahraničí a ich kultúru v hlavnom meste Slovenska. Takisto nechceme, aby sa hovorilo len o vysťahovalectve, veď Slováci sa v zahraničí i rodia, a Slováci, napríklad v Poľsku, sa iste nikam nevysťahovali, ich dediny boli s Poľskom vymenené, oni zostali na mieste,” vysvetľuje predseda SZSZ.
Pamätný Deň zahraničných Slovákov je dňom stretnutia Slovákov z rôznych krajín od roku 2000. V Sade Janka Kráľa sa stretávajú krajania, zástupcovia orgánov Slovenskej republiky a verejnosť pri základnom kameni Pamätníka slovenského vysťahovalectva a Slovákov žijúcich v zahraničí, ktorý venovali Slováci z Maďarska. Za 14 rokov sa nepodarilo vybudovať samotný pamätník. „Tento rok je výnimočný tým, že sa začalo o projekte pamätníka živo rozprávať. S jedným projektom prišla Nadácia Národný pamätník slovenského vysťahovalectva, s druhým Svetové združenie Slovákov v zahraničí. Projekt SZSZ počíta predovšetkým aj so vznikom Múzea slovenského vysťahovalectva a Slovákov žijúcich v zahraničí, dokonca v dvoch veľmi invenčných a ekonomicky výhodných variantoch,“ spomína Vladimír Skalský. Združenie prizvalo k príprave projektu aj Spolok slovenských spisovateľov. Je len otázkou času, kedy bude projekt predložený Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Na jeho príprave sa podieľajú odborníci, akým je aj bývalý riaditeľ Krajanského múzea Stanislav Bajaník. SZSZ ako strešná organizácia slovenského sveta rozhodne víta, že sa touto problematikou Úrad zaoberá.
Ostáva veriť, že projekty podporujúce život Slovákov v zahraničí, nadobudnú aj reálne kontúry. Spolupráca na poli slovenskosti nech zostáva symbol družnosti a podpory komunikácie medzi všetkými zložkami štátnej moci, mimovládnych organizácií a krajanov.
Monika Necpálová
