Podobne ako to bol prípad s komiksom Alan Ford, ktorý sa okrem v rodnom Taliansku dožil väčšej popularity ešte len u nás, tak sa v niekdajšej Juhoslávii udomácnil aj Džeremaja (Jeremiah) belgického majstra deviateho umenia Hermanna Huppena.
Tento kreslený hrdina nielenže sa udomácnil, ale vlastne jeho prvá epizóda mala svetovú premiéru v juhoslovanskom časopise Strip Art pred presne štyridsiatimi rokmi. Je to ešte jedna príležitosť pripomenúť si (hoci aj s určitým pocitom nostalgickej melanchólie), že kedysi tento región držal krok so svetovými kultúrnymi a umeleckými prúdeniami.
Komiks Džeremaja sa najčastejšie opisuje ako dobrodružný mix sci-fi a westernu a jeho dej je umiestnený do postapokalyptickej Ameriky v chaotickom období po nukleárnej vojne, kde platí zákon silnejšieho. Všeobecnou scenériou a epizódnymi zápletkami Džeremaja pripomína film Mad Max – azda nie náhodou boli tieto dve diela vytvorené v tom istom roku 1979. „Keď si vezmem do rúk niektoré Hermannovo dielo, často si pomyslím: No veď toto je vlastne film!“ povedal raz známy režisér Roman Polanski, poukazujúc na nekaždodennú kvalitu a osobitosť týchto komiksov.
Milovníkom a znalcom Hermannovej tvorby je aj karikaturista Nikola Petkov, spolupracovník Hlasu ľudu (rubrika Iný uhol reality), ktorý hovorí: „Tunajší nadšenci komiksu poznajú Hermannove práce ešte od konca 60. rokov, ale on sa u nás stal kultovým autorom až pravidelným uverejňovaním jeho seriálov v časopise Stripoteka. Najmä jeho postava Bernard Prince, ale aj Jugurtha a Comanche – boli to hrdinovia našej mladosti. A neskoršie sme sa zoznámili s Džeremajom a jedným novým spôsobom spracovanou témou antiutópie, ktorá nás očaruje až dodnes. Mňa osobne Hermann prilákal predovšetkým vynikajúcou technikou kresby a farbenia, vďaka ktorej komiksy Džeremaja a Veže Bois-Maury patria medzi vrcholné diela deviateho umenia. Kolorit im podáva výnimočnú dimenziu, ale Hermannove práce by nestratili čaro, ani keby boli uverejňované ako čiernobiele kresby. Mienim, že vo farebnej podobe sa vyrovnáva kvalite Corta Malteseho autora Huga Pratta.“
Nemalý význam pre Džeremajovu popularitu v našom prostredí majú jeho charakterové črty, ktoré sú do určitej miery stereotypné, ale zároveň nám blízke (alebo si aspoň chceme tak myslieť). Džeremaja totiž naivne verí v ľudskú spravodlivosť, napriek tomu, že jeho mladosť bola poznačená neblahým osudom – pre otcovu krutosť bol ponechaný sám na seba a prinútený blúdiť nekonečným americkým priestranstvom, ukrývajúcim omnoho viac nepriateľov než priateľov. Jeho spoločník Kurdy je zase antihrdinom, ktorý v žiadnom prípade nedôveruje ľuďom, správa sa voči nim chladne a cynicky, ale v kritických chvíľach predsa pomôže jedinému kamarátovi, a preto ho možno považovať za pozitívneho zbojníka.
Belehradské vydavateľstvo Čarobna knjiga od roku 2013 vydáva kompletné epizódy komiksu Džeremaja v luxusných albumoch tlačených na kvalitnom papieri a s pevnou obálkou (zatiaľ vyšlo 24 epizód vo ôsmich albumoch), takže táto významná súčasť komiksovej histórie nezostane roztrúsená po starých číslach rôznych časopisov a sprístupnená je aj dnešnému obecenstvu.
Stevan Lenhart
Foto: wikimedia