Naše móresy

Priam je neuveriteľné, ako rýchlo si ľudia zvyknú odkladať odpad tam, kam sa nepatrí. Stačí, že niekto niekde odhodí vrece s odpadom, vysype kopu polámaných tehál, keramických obkladačiek, alebo čosi iné, a o krátky čas tam pribudnú nové a nové hŕby. Presne to sa deje na priestore, čiže na jame vedľa cintorína na okraji Hajdušice.

Pred niekoľkými rokmi evanjelický cirkevný zbor s povolením Miestneho spoločenstva stavebným odpadom zo starého kostola zahrabal časť jamy, tzv. Gudury, s cieľom upraviť tak priestor pre parkovisko vedľa budúceho domu smútku. Pre mnohých občanov to však bol signál, že sem možno masovo dovážať stavebný odpad, haluze a iné, hoci ide o miesto, ktoré by aspoň kvôli úcte voči tu pochovaným Hajdušičanom muselo byť slušne upravené. Našťastie, AS Hajdušica má porozumenie pre tento problém a občas svojou mechanizáciu odpad zatlačí do jám. Treba však povedať, že keď ide o stavebný a odpad zo záhrad a ovocných sadov, správanie občanov je do určitej miery pochopiteľné, lebo na území celej Obce Plandište otázka miesta na odkladanie tohto druhu odpadu dodnes nie je riešená. Preto ho občania odkladajú na miesta, ktoré považujú za najvhodnejšie, a tak aj iniciatívu cirkevného zboru iste pochopili ako začiatok kompletného zahrabávania jamy, čo sa za daného tempa pribúdania odpadu bezpochyby čoskoro stane. Bolo by to však škoda, lebo jama rozlohy niekoľko hektárov by sa mohla lepšie využiť, keby sa napríklad  pozmenila na rybník, alebo aspoň na rybolovnú vodu, čiže jazierko.

Iba sto metrov ďalej sa rozprestiera 11 hektárov pasienkov. Dalo by sa povedať, že je to slušný potenciál na pasenie kráv a oviec, a tým aj rozvoj dobytkárstva, ibaže nezodpovední ľudia po rokoch neadekvátneho používania najmenej tretinu pasienka úplne devastovali. Čiastočne tým, že vrchnú humusovú vrstvu kopali a odvážali do svojich záhrad, ale aj tým, že na pasienky vysýpali komunálny, stavebný a iný odpad. Pred tromi rokmi MS pasienok dôkladne upravilo a k tomu komunálny podnik začal s odvozom odpadu v dedine, takže na pasienku ho je omnoho menej ako skôr. Predsa sa ešte nájdu aj takí občania, ktorí vrecia s odpadom radšej vynesú na pasienok než pred dom, aby ho odviezli komunálni pracovníci. Minulej jesene napr. cestári tu odložili kopy haluzí, ktoré spílili čistiac priestor vedľa magistrálnej cesty. Z toho síce bol aj určitý osoh, lebo usilovní občania tie hrubšie konáre využili na vykurovanie, no zostalo veľké množstvo raždia, ktoré teraz zarastá do buriny. Pred niekoľkými rokmi na  pasienku niekto, dodnes sa nevie kto, bez súhlasu MS uskladnil veľké množstvo sójovej slamy. Povráva sa, že slama bola pripravená pre budúcu elektráreň na biomasu vo Vršci, ktorá sa ešte ani nezačala stavať. MS z toho nemá žiaden osoh, ale tráva na takmer celom jutre je úplne zničená. Zdravej trávy na pasienku je inak čoraz menej a už dávno je tu príliš veľkým rizikom pásť dobytok, o čom sa nedávno presvedčili aj ovčiari, ktorí tu pasú svoje ovce. Deväť oviec im ochorelo, keď zjedlo osivovú kukuricu nakazenú nebezpečným pesticídom, ktorú tu niekto vyhodil?! Tri ovce neprežili a šesť sa zverolekárom podarilo zachrániť. Kto tú kukuricu vyhodil, dodnes nikto nevie. Ovce však naďalej pokojne pasú, ibaže pastier musí byť omnoho obozretnejší.

V. Hudec