V netradičnom termíne – na sklonku júna, keď ostatné divadelné súbory zatvárajú oponu za uplynulou sezónou, prípadne pred dovolenkovým obdobím ešte len kde-tu s nacvičeným predstavením hosťujú, Pivničania premiérovali. Silné a po každej stránke maximálne dobre premyslené a realizované predstavenie oslovilo návštevníkov tak, že asi dobrú časť leta budú mať o čom rozmýšľať…
– Inšpiráciou pri písaní tohto textu mi boli viaceré veci a jednou z nich bol osud slovenskej dokumentaristky, ktorá natočila dokument o slovenskom súdnictve, a zato ju naša vláda chcela poslať do väzenia, – povedala po predstavení Katarína Mišíková-Hitzingerová, známa slovenská dramatička a zároveň aj režisérka nového pivnického predstavenia Kto z koho. – A napísala som aj preto, aby svet videl, ako sa z nevinného človeka urobí vinník, pretože spoločnosť je najväčší žralok, ktorý požiera tých najmenších. V konečnom dôsledku, ako ste sa aj sami presvedčili, nie je to predstavenie, na ktoré sa chodí často, proste to násilie raz vidieť stačí. Ale na druhej strane, tento svet už vedome prijíma násilie: len čo si zapneme televíziu, máme ho v správach, vo filmoch. A teraz aj na javisku vidíme, čo sa deje v dnešnom svete. Lebo divadlo nemá poúčať, iba divákovi nastaviť zrkadlo jeho života.
Konkrétne dej predstavenia je umiestnený do väzenia, kde žalárnik nemilosrdne a denne dáva dvom väzňom na vedomie, že on je tu pánom. Mladší väzeň Marek sa aj napriek psychickému a fyzickému týraniu unáša myšlienkou, že musí odtiaľto čím skôr vypadnúť, lebo je nevinný. Skosí ho však spoznanie, že strážnik a starší väzeň Tomáš hrali iba hru, výsledkom ktorej sú napokon nepriestrelné argumenty o jeho vine – dôkaz, že predsa zavraždil svoju manželku.
Aj napriek desivému až morbídnemu obsahu toto predstavenie je zvláštne a jedinečné aj preto, že v sobotu 29. júna v Pivnici malo svetovú premiéru: autorka Katarína predlohu napísala v januári tohto roku, toto bola jej prvá a tá pravá inscenácia, lebo ju písala pre konkrétne divadlo – OD Janka Čemana v Pivnici – a pre troch konkrétnych hercov: Jána Kmeťka (hral Tomáša), Jozefa Chrčeka (Marek) a Jaroslava Šimona (Bachar).
– Práve im trom som chcela dať úplne iné herecké polohy, v ktorých ešte neboli, chcela som im dať priestor, aby vyskúšali aj niečo iné. Preto je aj toto celé predstavenie netradičné pre Ochotnícke divadlo Janka Čemana, – hovorí autorka Mišíková-Hitzingerová a ako režisérka dokladá: – Po premiére môžem povedať, že som spokojná s tým ako to dopadlo, s tým vedomím, pravda, že nič nie je stopercentné, nič nie je dokonalé, ale som spokojná.
Spokojná je iste aj preto, že sa jej podarila spolupráca s Miroslavom Kožíkom zo Starej Pazovy, ktorý podpisuje choreografiu, so svojím, ako to hovorí, „dvorným“ scénografom a kostymérom Dušanom Krnáčom, výborná bola aj hudba Ivana Šándora. Realizáciu scény mal na starosti Ján Merník, svetelnú techniku Ján Brňa, zvukovú Štefan Séč, javiskovú techniku spolu zvládli Vlasto Blažek, Miroslav Imrek a Dušan Tárnoci, plagát a bulletin stvárnil Stanislav Králik. A v záplave týchto mužských mien nezabudli sme ani na Ines Pintírovú, ktorá ako také ružové slniečko v tomto mrazivom scénickom príbehu stvárnila, čiže vytancovala zavraždenú Hanu.
A. Francistyová