Lídri NATO sa stretli v Litve v dňoch od 11. a 12. júla na rozhodujúcom samite, ktorý by mohol formovať smerovanie vojny na Ukrajine a budúcnosť západnej aliancie. A 31 spojencov dúfa, že ukázali Rusku odhodlanosť dlhodobo vojensky podporovať Ukrajinu.
Samit bol poznačený aj s vítanou posilou po tom, čo Turecko upustilo od svojich námietok proti vstupu Švédska do aliancie a súhlasilo s jeho vstupom. Správu privítali USA a Nemecko, ako aj samotné Švédsko. Na pripomenutie – Turecko strávilo mesiace blokovaním žiadosti Štokholmu a obviňovalo ho z podporovania kurdských militantov.
No kľúčovým bodom samitu bola Ukrajina, ktorá tlačí na spojencov, aby čo najskôr súhlasili s jej ratifikáciou. Niektorí spojenci sľúbili Kyjevu nové bezpečnostné záruky určené na odstrašenie budúcej ruskej agresie. Rokovali aj o poskytnutí väčšieho množstva zbraní a streliva. Z druhej strany niektoré krajiny NATO sa však zdráhajú zájsť príliš ďaleko, pretože sa obávajú, že prísľub takmer automatického členstva by mohol dať Rusku podnet na eskaláciu a preťahovanie vojny.
Pokiaľ ide o otázku členstva, ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj si žiada, aby NATO počítalo o vstupe Ukrajiny do aliancie už po skončení bojov.
V rámci samitu sa hovorilo aj o situácii na Kosove. Členské krajiny vyzývajú, aby sa čo najskôr pristúpilo k deeskalácii. Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg informoval, že aliancia poslala dodatočne na Kosovo niekoľko tisíc vojakov KFOR.
Vo Vilniuse počas samitu boli nastolené prísne bezpečnostné opatrenia, pričom sily NATO – vrátane rakiet protivzdušnej obrany Patriot bránili summit, ktorý sa konal len kúsok od Bieloruska a ruského Kaliningradu.