Nepreberné množstvo aktivít

SLOVO DALO SLOVO: JIŘI SÝKORA, MEDZINÁRODNÝ VYŠEHRADSKÝ FOND (MVF)

Pri našom pretrvávajúcom finančnom suchu akékoľvek zahraničné prostriedky akoby mali cenu zlata. Jedným z ich možných prameňov je i Medzinárodný Vyšehradský fond (MVF), na konte ktorého je od čias založenia v júni  roku 2000 dodnes, viac ako päťtisíc grantových a mobilných projektov. O čo vlastne ide a kto si môže nárokovať na ne, ozrejmil v  rozhovore pre Hlas ľudu jeho predstaviteľ Jiři Sýkora počas nedávneho septembrového pobytu v Novom Sade?

– Aké sú možné formy spolupráce vašej organizácie so Srbskom?

– My sa v podstate snažíme čím viac otvoriť nielen k Srbsku, ale aj k celému západnému Balkánu, pretože sme stále najviac boli a sme orientovaní na Vyšehradský región a jeho štyri krajiny: Českú republiku, Maďarsko, Poľsko a Slovensko. Od roku 2012 je tu i orientácia na krajiny tzv. východného partnerstva, predovšetkým Ukrajinu, Bielorusko a Moldavsko, ako i južný Kaukaz. Do vášho regiónu sa opäť vraciame, pretože sme sa o Balkán vždy starali, mali sme tu mnohé  projekty, a tak sa snažíme byť zase prítomnejší v ňom. Zvyknem vravieť, že sme stadiaľto vlastne nikam ani neodišli.

– A tie programy spolupráce?

– Máme ich niekoľko, zaujímavých pre uchádzačov v Srbsku. Tu na pôde Univerzity v Novom Sade sa predovšetkým snažím upozorniť na Vyšehradský štipendijný program umožňujúci všetkým študentom študovať na ľubovoľnej akreditovanej vysokej škole, buď súkromnej alebo verejnej, vo všetkých krajinách Vyšehradskej štvorky. Zároveň ten program funguje i opačne, čo znamená, že i študenti českí, maďarskí, slovenskí a poľskí  môžu prísť študovať na ktorúkoľvek akreditovanú univerzitu v Srbsku. Univerzita v Novom Sade v tom môže byť univerzitou – prijímateľkou.

Okrem týchto štipendijných programov máme i granty, ktoré sú  k dispozícii v podstate ktorémukoľvek žiadateľovi, ako je napríklad mimovládna organizácia, univerzita, samotná škola, verejná inštitúcia, ale aj menšia súkromná spoločnosť. V podstate, ktokoľvek má akýkoľvek nápad a vykonáva akúkoľvek aktivitu v záujme spolupráce s Vyšehradským regiónom, tak má možnosť požiadať o finančnú podporu na takéto aktivity.

– V prípade lokálnych samospráv, aké aktivity  prichádzajú do úvahy?

– Lokálne samosprávy sú druhým najčastejším prijímateľom prostriedkov. V obrovskej väčšine prípadov ide o neziskové organizácie, o samosprávy, miestne úrady. V podstate mnohí kopírujú partnerstvá, ktoré už mali. Spolupracujú napríklad na rozvoji turizmu, nadväzujú na kultúrne aktivity, ktoré spolu podnikali. Tam je v podstate nepreberné množstvo aktivít, ktoré možno financovať. Nie je to obmedzené. Keď ide o hodnotu, tak je tou hornou hranicou u tých malých grantov 6 000 eur. Spravidla ide o podporu nejakej menšej akcie: malej konferencie, tvorivej dielne, seriálu malých koncertov. Štandardné granty sú vo výške 10- – 15 000 eur. Tá suma môže byť i väčšia, pretože nemusí byť obmedzená.

– Na záver s ktorými z tunajších krajín máte najvyvinutejšiu spoluprácu?

– Tá spolupráca je štandardná a dobrá so všetkými krajinami. Srbsko je z pohľadu štatistického najviac podporovanou krajinou. Je to aj prirodzené, lebo sú tu na juhu spoločné hranice s našou členskou krajinou Maďarskom. Od  nového roku podporujeme i niekoľko projektov v Bosne a Hercegovine. Mali sme projekty aj v Albánsku, v Chorvátsku, v ďalších štátoch, no Srbsko je v tomto stále číslom jeden.

                                                                     O. Filip