Nevolaný hosť – v hrdle kosť…

Piatkové odpoludnie 14. júna 2013. Do Suseku sa vtiera kalná dunajská voda. Hlavná ulica Európy opäť šalie; ohrozuje ľudí a ich majetky v dedinách na severných svahoch Fruškej hory.

V jednom z dvorov uzrieme muža. Vstúpime. Bata Grujić telefonuje:

− Len tak… sedím, pijem pivo a Velinka vyhadzuje vodu z dvora do Dunaja.

Velinka je Batova manželka; povie nám, že roku 2006 to bolo značne horšie; Dunaj sa im vyšplhal po posledný schod rodinného domu. Hydinu a dobytok presťahovali k rodine. Naplnili vrecia pieskom, ktorý im poskytlo Miestne spoločenstvo Susek, teraz čakajú…

V susedstve po malom úzkom dvore sa úzkostlivo tmolí starenka. Pod nohy sa jej pletú sliepky. Kurín a chlievy sú vo vode. Sofija Ninkovićová má 76 rokov; s manželom Perom žijú z jeho skromnej penzie.

− Ach, bože-bože… Hádam len nepríde až sem hore, ako v roku 2006… Predvčerom ráno sa Pera zobudil, vyšiel von a zvolal: Žena, my sme vo vode…

Nevolaný hosť stále rastie… Starká Ninkovićová upiera oči na hladinu, ktorá sa temer vyrovnala s hrádzou z vriec naplnených pieskom…

− Jój, mamička moja…

Odstavíme auto o kúsok ďalej: obraz priam filmový: malý súkromný rybník pláva v dunajskej vode. Vo dvore sa hemží zopár duší. Oslovíme ženu s deckom v náručí:

− Dobrý deň… ak nie je hriech takto sa dnes prihovoriť… Čo hovorí predpoveď?

− Podľa všetkého bude ešte horšie. Očakáva sa ešte štyridsaťpäť centimetrov.

− Čí to je rybník?

− Môj. To je pre nás a trochu si aj privyrobíme. Musí sa… Som osamelá matka. Žijem s babkou a synom; tu je, aha, môj sused a tu kamarát z Lugu. Rybník sme ohradili skôr než prišla voda.

Spýtame sa, či a ako pomohla Obec Beočín a Miestne spoločenstvo Susek:

− Miestne spoločenstvo pomohlo: dnes ráno sme dostali pár čižiem, vrecia a piesok… Nenaplnili sme ich; to je márne… Vodu nič nezastaví… Už máme plnú pivnicu a garáž.

Kohút hrdo kikiríka, detváky sa veselo smejú… Sused sa zapája do diskusie; neutajuje rozhorčenie:

− Pred týždňom hovorili, že Dunaj v Srbsku nebude ohrozovať majetky a bydlá! Je to normálne? Kľukali nás nesprávnymi informáciami…

Po chvíli sme v Banoštore. Po kompe, ktorá inak premáva smerom do Begeča späť, ani chýru ani slychu. Čárda Plavi Dunav vyčnieva z vody; temer všetky stoly sú obsadené. Dunajská voda sa cez asfaltku dostala po domy na opačnej strane ulice. Pred jedným z nich hore na lavičke sedí muž s dievčaťom. Zavolá na nás:

− Poďte si sadnúť k nám; odtiaľto je pekný pohľad…

− Veru pekný. Mohli by ste ho speňažiť. A kompa, odkedy nepremáva?

− Od stredy. Za posledné dva dni sa úroveň vody v Dunaji náhle navýšila.

Zaujíma nás, či ani po roku 2006 nebola reč o tom, aby sa nechránenej oblasti dajako pomohlo…

− Nie, nie… Tu niet pomoci. Zvykli sme si. Mali sme Dunaj vo dvoroch pred siedmimi rokmi, tiež tisícdeväťstosedemdesiatom piatom; roku 1965 sa zosýpali domy…

Včera v televízii ktosi povedal, že sme mali šťastie, lebo Dunaj plavil Nemecko. Zároveň ale dodal, že Nemci akiste po nasledujúce možné povodne navýšia hrádze. Čo to asi bude znamenať pre nás?

Juraj Bartoš