Odchod symbolov

30.okt 2013

Len boh vie, spolu s nami tunajšími, ako veľmi Srbsko potrebuje úspechy.

Nie náhodou bol teda prvý let novej leteckej spoločnosti Air Serbia predstavený ako veľký ekonomický úspech, hoci zároveň znamenal odchod do dejín kedysi silného podniku JAT, jedného z posledných symbolov bývalého juhoslovanského štátu. Slávnostne sa strihali pásky, odhaľovalo sa lietadlo s menom nášho najznámejšieho tenistu, otvárali sa nové miestnosti a zvýhodnene predávali letenky podľa systému dve za cenu jednej. Promočný let do hlavného mesta Zjednotených arabských emirátov absolvovali nielen najvyšší štátni a iní funkcionári, ale aj početní predstavitelia médií, ktorí slovom a obrazom mali zachytiť všetky detaily otvárania novej kapitoly v rozvoji našej leteckej dopravy. S osobitným dôrazom na presvedčení, že sa aj Air Serbia stane symbolom, a to zmeneného spôsobu správania sa a nového spôsobu rozmýšľania o tom, ako vkladať a ako používať štátne peniaze.

O vkladaní štátnych peňazí sa uvažuje aj v súvislosti s hospodárením verejného podniku Srbijagas, toho neslávneho symbolu súdobých verejných podnikov, v ktorých štátne peniaze roky mizli a miznú ako v „studni bez dna“. Zdá sa, že sa predsa dosiahla politická zhoda, keďže Ministerstvo energetiky najnovšie už postúpilo vláde východiskové základy na reštrukturovanie Srbijagasu. Ako je vypočítané, tento stratový podnik a čierna diera srbského rozpočtu si v roku 2014 vyžiada ďalších dvesto miliónov eur štátnych peňazí, a tak v podstate anuluje najoptimistickejšie efekty najnovšieho zvýšenia DPH. A spolu so subvenciami smederevským železiarňam zhltne aj efekty zavedenia solidárnej dane z platov vo verejnom sektore.

V procese stvárania nového hospodárskeho ambientu, bez ktorého ekonomika dokáže práve prešľapovať na mieste, alebo dokonca robiť ťažké kroky dozadu, práce je viac než dosť. Žiada sa skoncovať s ekonomickou politikou založenou na subvenciách a v procese prestavby štruktúry buď vdýchnuť starým podnikom nový život, dať im nástroje samostatného rozvoja a „naučiť ich loviť ryby“, alebo sa uchýliť k menej populárnemu kunkurzu v prípade, že iného východiska niet. V rámci zasadzovania sa za nový spôsob prideľovania štátnej podpory minister ekonomiky si pýta osobné preukazy verejných podnikov, čiže údaje o majetku, hospodárení, finančné správy, údaje o dodávateľoch, resp. veriteľoch. Zatiaľ bez väčšieho ohlasu, hoci nové subvencie podmienil novými pravidlami hry. Namiesto odpovedí sa však dostavili štrajky nespokojných robotníkov, ktorí zablokovali trate a cesty.

Medzi ďalšie predpoklady smerujúce k ekonomickému uzdraveniu sa zaraďuje aj ukončenie procesu privatizácie, zvlášť dopovedanie 24 otáznych. Nový model predpokladá transparentnejšiu a spravodlivejšiu privatizáciu od tej, ktorá sa v predchádzajúcom období podobala skôr na rozkrádanie než na hospodárenie.

Škoda však, že sa pre zložité politické vzťahy a ťažkú finančnú situáciu minister ekonomiky musel na neurčito vzdať svojho pôvodného predsavzatia o odbremenení zamestnávateľov, čiže zmenšení odvodov zo zárobkov.

Nesporné je, že je aspoň jedna oblasť, v ktorej sa veci posunuli z mŕtveho bodu. Svedčí o tom aj podpora šéfky európskej diplomacie C. Ashtonovej, ktorá blahoželala premiérovi Dačićovi k výsledkom, ktoré poznačili tento, pre Srbsko „historický rok“ na ceste k eurointegrácii. V nádeji, že sa prvá medzivládna prístupová konferencia uskutoční už koncom januára budúceho roku, pozornosť je upriamená na proces uskutočňovania Bruselskej dohody a priebeh lokálnych volieb na Kosove, ktoré sa uskutočnia túto nedeľu 3. novembra.

Niektoré nové kapitoly sa otvárajú, iné zatvárajú. Svoju životnú kapitolu 20. októbra v 89. roku života uzavrela Jovanka Broz, vdova po doživotnom prezidentovi SFRJ Josipovi Brozovi Titovi. O jej živote, mieste a význame v dejinách existuje množstvo dokladov, svedectiev a interpretácií. Uznávaná a zaznávaná, bývalá prvá dáma veľkej Juhoslávie odišla skromne a dôstojne, ako posledný symbol sveta, ktorý už neexistuje.

A. Lazarevićová

 

J. PÁNIKOVÁ
J. PÁNIKOVÁ

JASMINA PÁNIKOVÁ (1984) Do redakcie Hlasu ľudu nastúpila v roku 2010, najprv ako externá spolupracovníčka a neskoršie ako novinárka – dopisovateľka. V súčasnosti je zodpovednou redaktorkou mládežníckeho časopisu Vzlet. Predmetom jej záujmu sú sociálne témy, prevažne problematika marginalizovaných skupín ľudí. E-mail: panikova@hl.rs