OKRASNÁ ZÁHRADA – Pestujeme kalinu

Kaliny sú obľúbené najmä kvôli krásnym veľkým bielym kvetom. Sú to zaujímavé listnaté kry, ktoré sa čoraz častejšie nachádzajú miesto aj v našich záhradách. Opadavé druhy majú radšej slnečné polohy, vždyzelené sú vhodné do vlhkejších a tienistých polôh. V dnešnej dobe sa už uplatňujú aj stromkové formy kaliny.

Kaliny sú impozantné listnaté kry, ktoré sa pestujú hlavne pre ich pôvabné kvety, zaujímavé plody a dekoratívne listy. Počas kvitnutia sa v ich okolí šíri príjemná vôňa. Rod kalina (Viburnum) má 150 až 200 druhov, ktoré rastú v rôznych oblastiach mierneho pásma severnej pologule. Niektoré druhy kvitnú skoro na jar ešte pred rašením listov, iné zase v priebehu jarných mesiacov alebo počas leta.

Opadavé aj stálozelené

Kalina pochádza z východnej Ázie (Čína, Japonsko). Opadavé druhy s jemnejšími a rôzne tvarovanými listami majú radšej slnečné polohy, na ktorých bohato kvitnú (v tieni takmer nekvitnú). S príchodom jeseni sa ich listy krásne sfarbujú. Stálezelené druhy sú vhodné do vlhkejších a polotienistých kútov, kde sa im výborne darí. Môžu rásť aj na svetlejších miestach, ale ich kožovité listy majú sýtejšiu farbu práve v tieni. Predstaviteľom stálezelených druhov je kalina vráskavolistá Viburnum rhytidophyllum, ktorá pri dostatku priestoru dokáže dorásť do výšky až 5 metrov. Do skupiny stálozelených kalín patrí tiež pôvodom čínska kalina Davidova Viburnum davidii.

Pestovanie

Pestovanie kalín nie je náročné. Celoročná výsadba kontajnerových rastlín je bežná. S výsadbou treba počkať iba vtedy, keď je počasie veľmi teplé a je sucho. Mladé rastlinky potrebujú vlhkejšie prostredie. Stačí im občasná zálievka, aby pôda nepreschla do väčšej hĺbky. Špeciálne nároky na prihnojovanie či rez nemajú.

Napriek veľkému množstvu druhov pochádzajúcich zo všetkých končín severnej pologule, môžeme definovať kaliny ako kry stredného vzrastu s výškou 1,0 – 2,5 m. No takmer všetky druhy ako napr. Viburnum opulus môžu vytvoriť strom vysoký tri až štyri metre, podobne ako oveľa menej známa Viburnum sieboldii, ktorej listy sú podobné lístiu iných drevín, najčastejšie javora. Rovnako veľká môže byť aj Viburnum trilobum s krásnym kompaktným vzrastom, Viburnum acerifolium, ktorá nie je taká populárna, ako by si svojím vzhľadom zaslúžila. Okrem nich treba spomenúť aj Viburnum betulifolium s lístím podobným breze, Viburnum buddlejifolium, Viburnum coryfolium s lístím ako lieska.

Pokiaľ ide o kvety, všetky kaliny sú trocha podobné hortenziám, niekedy majú plné kvety typu snehová guľa, niekedy ploché s korunkou sterilných kvetov. Podobnosť je zjavná pri Viburnum macrocephalum v súvislosti s meniacou sa farbou. Zo začiatku sú bledozelené, neskôr biele, potom znovu zelené s ružovými koncami. Tvarom sa síce podobá hortenzii, čo ale vôbec nezodpovedá jej pestovateľským nárokom. Kaliny lepšie znášajú vápenatosť, aj keď tiež nie bez výnimky, ako napríklad Viburnum davidii, ktorá navyše neznesie ani slnko a Viburnum plicatum, ktorá sa často vysádza k rododendronom a iným krom v kyslej pôde, ale znesie aj vápnik.

Niektoré kvitnú už koncom zimy

K pozoruhodným druhom patria kaliny, ktoré rozkvitajú veľmi skoro, teda za normálnych okolností v marci, no v málo mrazivých zimných mesiacoch začnú kvitnúť už aj v januári či februári. Sem možno zaradiť hybridnú kalinu bodnanskú Viburnum bodnatense, ktorá dorastá do výšky 2 – 3 m. Má krásne ružové kvety, ktoré príjemne voňajú. Jej listy sú v jeseni bronzovej farby.