Osem krížikov na pleciach unáša spisovateľka Viera Benková

MOMS Petrovec a Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov včera večer v slávnostnej sieni Gymnázia Jána Kollára so žiackym domovom v Báčskom Petrovci usporiadali večierok na počesť 80. narodenín významnej spisovateľky, a ako to kritici už dlhšiu dobu prízvukujú „prvej dámy našej poézie”, ale aj prekladateľky, publicistky, kultúrnej pracovníčky a matičiarky Viery Benkovej.

Program večierka k 80. narodeninám literátky Viery Benkovej, pod scenár ktorého sa podpísala Katarína Melegová-Melichová, začal príhovormi.

Najprv sa na domácej pôde oslávenkyni a prítomnému obecenstvu z početných vojvodinských prostredí a zo zahraničia prihovorila riaditeľka Gymnázia Jána Kollára so žiackym domovom Anna Medveďová. Po nej v mene organizátorov aj predsedníčka MOMS Petrovec Katarína Melegová-Melichová a riaditeľka Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov Anna Chrťanová-Leskovcová.

Krása slova

Potom sa už roztočil prichystaný bohatý a rozmanitý kultúrny program. Pri ňom nechýbali ani hudobné body a ukážky z bohatého diela našej spisovateľky. Odzneli aj slová kritikov, hodnotenia Benkovej publikovaných kníh poézie, prózy, detskej literatúry, beletrizovaných publicistických prác z dejín, ako aj bohatej zostavovateľskej práce viacerých antológií.

Skúsená a ostrieľaná moderátorská trojica Miroslav Babiak, Miluška Anušiaková-Majerová a Viera Dorčová-Babiaková sa striedali pri prednese Benkovej veršov, úryvkov z prózy a publicistiky. V ich skvelom podaní si prítomní tiež vypočuli úryvky aj z kritického postrehu pomenovaného Pokus o poetický portrét z pera Dr. Etely Farkašovej. Neskoršie aj úryvok z hodnotenia Dr. Jarmily Hodoličovej O próze pre deti Viery Benkovej.

Na tomto slávnostnom večierku si na Benkovej dielo posvietila aj profesorka Annamária Boldocká-Grbićová. Presne tak ako to vie robiť: svojim vycibreným slovníkom v poeticky ladenom príspevku Čo vieš, či do rána uzdraví sa človieča.

Katarína Melegová-Melichová vo svojom príspevku O jubilantke trochu inak sa pokúsila zohľadniť život a dielo, ale aj spoločenské a kultúrne snahy Viery Benkovej a jej doteraz nepovšimnuté aspekty činnosti, iniciatívy a postrehy o národnom a kultúrnom živote Slovákov vo Vojvodine a v Srbsku.

Osobná spoveď

Na záver večierka sa k slovu dostala aj samotná oslávenkyňa. Svojimi otázkami, aby čosi viac hovorila o sebe ju navádzal redaktor Jaroslav Čiep.

Viera Benková si v družnom rozhovore zaspomínala nielen na viaceré detaily zo svojho života, od detstva vo svojej rodine, ale aj dávny Petrovec, na školské časy, keď sa školila na petrovskom gymnáziu. Potom sa v rozhovore presunuli na štúdiá, na spoločenský život Slovákov v Belehrade. Benková si zo závitov pamäte vytiahla aj spomienky na literárne stretnutia na juhoslovanskej úrovni, na jej stretnutia a zážitky s poprednými juhoslovanskými spisovateľmi a predovšetkým spisovateľkami.

Prítomným sa Benková nezdôverila len o svoje spomienky. Ozrejmila však aj vlastné a kritické náhľady o našom literárnom a spoločenskom živote a pri rozhovore sa rozdelila aj o svoje bohaté životné skúsenosti.

Vedľa krásneho slova Benková je očarená aj hudbou. Obzvlášť tou klasickou. Preto organizátori pre jej večierok ponúkli verejnosti za priehrštie hudobných skladieb. O ne sa postarali terajší gymnazisti.

Na úvod pieseň Adiemus zaspievalo gymnaziálne spevácke kvinteto. Potom sa Dvořákovou Siluetou č.12, op. 8 predstavil klavirista Martin Červený. Huslista Martin Ján Javorník zahral Velázquezovu skladbu Bésame mucho a gitarista Matija Čičovec Satrianiho Slzy v daždi. Na záver na klavíri Chopinov Valčík, op. 64, no. 1 zahral Damjan Kalko.

Blahoželania

Záver večierka patril blahoželaniam a vyznaniu slov priazne Viere Benkovej z úst predstaviteľov spoločenského života u nás a v zahraničí, ako aj priateľov a ctiteľov diela.

Svoje pozdravy verejne na večierku oslávenkyni po organizátoroch večierka ako prví adresovali hostia zo zahraničia. Pozdravnú báseň spisovateľa Daniela Pixiadesa z Kanady predniesla redaktorka Katarína Pucovská.

Potom sa prihovorili aj Pavel Hlásnik, prvý podpredseda Demokratického zväzu Slovákov a Čechov v Rumunsku a Dagmar Mária Anoca, poetka a univerzitná profesorka z rumunského Nadlaku.

Dlhý rad gratulantov domácich začala Vlasta Werleová, riaditeľka Základnej školy Jána Čajaka a po nej aj mnohí iní.

Viere Benkovej zrejme priali, aby ju životná vitalita a umelecká inšpirácia neopúšťali, aby sa aj naďalej mohli tešiť na jej nové tvorivé počiny.