OSTOJIĆEVO

[nggallery id=19]

Ostojićevo sa nachádza v Obci Čoka a je najsevernejšia osada vo Vojvodine obývaná Slovákmi. V historických prameňoch sa spomína v roku 1247 ako Szent Mikluš, neskoršie Tisza Szent Miklós (Potiský svätý Mikuláš). Dnešné jej pomenovanie je z obdobia po prvej svetovej vojne, a to podľa spisovateľa a profesora pôvodom z tejto osady – akademika Tihomira Ostojića. Obyvatelia Ostojićeva sa v minulosti zaoberali rybolovom, neskoršie aj poľnohospodárstvom, ale aj ťažením sanitry. Za touto prácou sem roku 1838 začali prichádzať väčšie skupiny Poliakov evanjelikov z Visly v okolí Krakova, ktorí sa časom vzdorujúc maďarizácii pritúlili k sebe najbližšej slovenskej evanjelickej cirkvi a po čase začali rozprávať po slovensky. Začiatkom 20. storočia sem prišlo aj niekoľko slovenských rodín z Liptova, ako aj z Aradáča, Hajdušice a iných slovenských osád vo Vojvodine. Počas socializmu mnohí Ostojićevčania pracovali v podnikoch v neďalekej Čoke, avšak tranzitívne  procesy aj tu zanechali následky a základným problémom tejto osady je nezamestnanosť, v dôsledku čoho sa občania čoraz viac zaoberajú poľnohospodárstvom.

V. Hudec