S problémom otravy voľne žijúcich zvierat naša spoločnosť už roky zápasí. Rozhodnutia podaktorých osôb takýmto spôsobom eliminovať podaktoré zvieratá negatívne vplýva na celkový ekosystém. Zviera zahynie na následky otrávenia, pozostatky zje ďalšie zviera, na zahynuté zviera sa dostane určitý hmyz a takisto zahynie. Otrava sa pritom dostane aj do pôdy, na ktorej človek pestuje určité plodiny. Pokračovanie tohto reťazca ďalej nebudeme rozoberať, je to jasné. Ak sme si vedomí nebezpečenstva otravy zvierat, prečo ju stále používame?
Milan Ružić, riaditeľ Spoločnosti na ochranu a výskum vtáctva Srbska, hovorí, že prípady otravy zvierat všeobecne môžeme rozdeliť do dvoch kategórií: tie, ktoré človek vykonal neúmyselne, a úmyselné otravy.
„Tie neúmyselné sa môžu vyskytnúť tak, že niekto náhodou rozlial určitý pesticíd alebo ho nestručne použil, alebo zvieratá sa samy dostali k určitým látkam. Tu predovšetkým myslím na semená ošetrené určitým pesticídom, ktoré zostanú na povrchu zeme a ktoré zviera zje. Rovnako sa neúmyselne vyskytujú aj otravy včiel. Nikto z ovocinárov nie je taký blázon, aby zámerne otrávil včely, keďže ich potrebuje, ale často z nevedomosti alebo trochu aj bezočivosti striekajú sady počas dňa, keď sú včely najaktívnejšie,“ hovorí Ružić.
Úmyselné otravy sú obrovským problémom v našej krajine. Ako nás informoval náš spolubesedník, najviac prípadov registrujú práve v osídlených mestách a tie príklady sú na dennej úrovni. „Naše mestá sú zaplnené otravami, ktoré sú nebezpečné pre ľudí. V Belehrade ročne máme viac ako tisíc otrávených psov a mačiek a veľký počet prípadov sa vyskytuje na detských ihriskách, školských dvoroch, parkoch,“ upozorňuje Ružić.
V úmyselných otravách mimo osídlených miest hynú predovšetkým psy, líšky, šakaly, ako aj dravé vtáky. No v poslednom čase je nárast počtu prípadov, v ktorých poľnohospodári cielene chcú otráviť bažanty, diviaky, alebo iné zvieratá, ktoré zapríčiňujú škodu na poliach.
Kritická situácia v Báčskopetrovskej obci
Spoločnosť pre ochranu a výskum vtáctva Srbska zaznamenáva veľký počet otrávených voľne žijúcich zvierat pri Báčskom Petrovci a Hložanoch. Nahliadnutím do dokumentácie spoločnosti zistili sme, že sú otrávené kane močiarne, orliak morský, myšiare, kaňa popolová, ktorá je veľmi zriedkavá v našej krajine, a iné vtáky. Otrávené sú aj líšky, zajace, jazvece, ktorých nory ľudia zapchávajú vrecami obsahujúcimi otravu.
„Obrovský problém predstavujú aj poľovníci, ktorí, ako hovoria, znížia škodu na divých zvieratách, ktoré lovia, tak, že použijú otravu. Drahá je munícia, drahý je čas, aby niekto celú noc čakal a ulovil líšku alebo šakala. Preto siahnu po domácom zvierati, po ktorom posypú alebo rozmažú otravu a zapríčinia úplný chaos. Napr. v okolí Báčskej Topoly sme mali prípad otravy, ktorú zapríčinili poľovníci. Vieme to na sto percent, len prípad ešte stále neprišiel na súd. Na viac ako 25 km poľných ciest boli pasce s otráveným mäsom. Osoba, ktorá to vykonala, otrávila všetko. Všetky kane močiarne, myšiaky, havrany čierne, vrany popolavé. Našli sme mŕtveho aj sokola myšiara, myšiarku ušatú…“
Keď ide o otravy, najviac sa používa insekticíd Furadan, čiže Carbofuran, ktorého predaj a používanie je v našej krajine zakázané od roku 2014. No ten sa ešte stále môže kúpiť. Dokonca existujú oznamy na spoločenských sieťach, či predaj na hodoch. Ide o bojovú chemickú látku, ktorej iba 2 ml môžu zabiť dospelého človeka. Prirodzene sa nastoľuje otázka, či bol niekto odsúdený za tieto činy.
„Známy je iba jeden prípad rozsudku,“ hovorí. „Poľnohospodár použil Furadan a otrávené boli žeriavy popolavé. Zaplatil pokutu a Pokrajinský ústav pre ochranu prírody požiadal súd, aby tie prostriedky boli využité na kúpu kukurice v Špeciálnej prírodnej rezervácii Slano Kopovo, kam prichádzajú žeriavy počas migrácie.“
Zrejme o tomto probléme treba neustále hovoriť, keďže sa on nepretržite vyskytuje. Ako sme sa dozvedeli, počet otrávených zvierat je veľký, no odhaduje sa, že je oveľa väčší, keďže sa o veľkom počte zvierat kompetentní nedozvedia a nezaevidujú. V prípade, ak spozorujeme mŕtve otrávené zviera (rozpoznáme ho aj tak, že vedľa zvieraťa bude aj mŕtvy hmyz), potrebné je zavolať políciu, ako aj Spoločnosť pre ochranu a výskum vtáctva Srbska.