– Obdobím adolescencie je predovšetkým doba rokov pobytu na stredných školách. Nemohla by som potvrdiť, že súčasné generácie pubescentov vzhľadom na predchádzajúce pokolenia majú vyspelejšiu telesnú, duševnú a spoločenskú zrelosť ako základ pohlavného života. Možno iba sčasti dievky, tú fyzickú, – odpovedá na prvú otázku Tatiana Brtková, profesorka telesnej výchovy na Gymnáziu Mihajla Pupina v Kovačici.
Na každej strednej škole sa buď dopestuje odpor ku všetkému, čo napomína školstvo, alebo sa zrodí obrovská túžba po poznatkoch. Ďalším príznakom rokov „pobytu“ na gymnáziu je, že sa v tom období styky s opačným pohlavím začínajú uskutočňovať aj sexuálne.
– Význam školy je značný v riadení mladých ľudí, ktorí pociťujú, že sú dospelí, a tak uvažujú, že dospelosť je možné najlepšie predviesť cigaretami, drogami, konzumovaním alkoholu a striedaním partnerov, – pokračuje profesorka Brtková.
Veľký dôraz na spomínanom gymnáziu venujú aidsu, najviac v týždni boja proti tejto nákazlivej chorobe. Určite však nielen tesne pred a po 1. decembri.
– Ešte koncom minulého storočia prevládalo zmýšľanie, že aids je ochorením homosexuálov, toxikomanov a kurtizán. Táto ale choroba ohrozuje skutočne hociktorého z nás, včítane nenarodených detí. Nielen preto na gymnáziu venujeme tejto infekčnej chorobe veľa pozornosti. Máme dlhodobú spoluprácu s Obecnou organizáciou Červeného kríža. Do školy nám prichádzajú aspoň raz v roku dobrovoľníci z JAZAS-u, ale aj naši žiaci odchádzajú na ich viacdňové semináre. Učia sa tam okrem iného, že časté striedanie partnerov zvyšuje pravdepodobnosť aidsu a iných ochorení. Podobne i o používaných metódach antikoncepcie, vrátane prednosti používania prezervatívu ako jedného z najprimeranejších spôsobov ochrany. Získané skúsenosti účastníci kurzu prenášajú ďalším vrstovníkom aj prostredníctvom informačných tabúľ, – akcentuje Brtková.
Homosexuálnosť sa ako sexuálna výchylka ešte donedávna vo verejnosti považovala za nedotknuteľnú tému. Dnes sa v Srbsku občas, vďaka Dúhovému pochodu, stáva aj témou tém. Podľa profesorky Brtkovej sa táto téma periodicky až príliš medializuje, pritom ale netreba homosexuálov a lesbičky obviňovať, trestať a robiť si z nich posmech, lebo nemôžu za to, že sú inej orientácie.
– O intímnych vzťahoch sa najčastejšie hovorí na hodinách občianskej a telesnej výchovy. Fyzkultúrnik má v školskom pláne a programe okrem rozvoja motorických schopností žiakov na starosti aj zdravovedu. Verím, že aj profesori na triednych hodinách hovoria otvorene s gymnazistami o sexuálnych otázkach, keď je na to príležitosť. Globalizáciou spoločnosti už nejestvujú predsudky a povery v oblasti ľudskej sexuality. Rodičia v tomto smere viac alebo menej vychovávajú svoje ratolesti, ale sa okrem nich a školy najviac dozvedia cez webové stránky alebo sociálne siete. Tak ako sa v minulosti o telesnej láske dozvedali často z písaných médií. Na gymnáziu máme aj niekoľko kníh v srbčine z oblasti manželstva, rodičovstva a sexuálnej výchovy. Nakoľko mám informáciu od školskej psychologičky, tieto publikácie sú čítané, žiaci a žiačky si ich radi vypožičiavajú. Psychologička usmerňuje školákov aj na rozmýšľanie o téme rozdielu medzi zamilovanosťou a láskou.
Prípady predčasného a neplánovaného tehotenstva majú v škole takmer každý rok. Profesorka Brtková tvrdí, že našťastie sú aj príklady, keď to nemusí znamenať i koniec školenia pre partnerov:
– Pred niekoľkými rokmi nám otehotnela tretiačka. Mala sa porodiť na sklonku školského roku. Mala našu podporu, aby úspešne zakončila spomínaný ročník a v nasledujúcom už chodila takmer pravidelne na prednášky. Nielenže dotiahla stredoškolské vzdelanie do úspešnej koncovky, ale počujem, že sa zapísala i na ďalšie školenie. Pravdaže, v školách musíme venovať dostatočnú pozornosť a upozorniť školáčky aj na číhajúce nástrahy umelého prerušenia ťarchavosti, najmä ak máme na zreteli duševné zranenie dievok späté s týmto zákrokom. Máme prísľub príchodu gynekológa, ktorý by sa v prednáške venoval i odpovediam na iné otázky, ktoré zaujímajú hlavne gymnazistky.
Profesorka Tatiana Brtková záverom zdôraznila, že má dojem, že sa v minulosti sexuálna výchova v školách Kovačickej obce nepodceňovala, a rovnako tak, že sa v súčasnosti nepreceňuje. Postoj k sexualite v školách sa vlastne nezmenil; iba ak sa zvýšil pocit zodpovednosti za sexuálnu výchovu.
Ján Špringeľ