Paríž dýcha

8.dec 2015

Paríž dýcha

Stačí sadnúť na bicykel a podieľate sa na výrobe energie v Paríži

Stačí sadnúť na bicykel a podieľate sa na výrobe energie v Paríži

COP21. Značka v posledných týždňoch skloňovaná vo všetkých uhloch. Vie ju vôbec niekto rozlúštiť? Conference of the Parties, uvádzaná ako 2015 Paris Climate Conference. 50-tisíc účastníkov, vrátane 25-tisíc oficiálnych delegátov, 195 krajín. Medzinárodnú konferenciu Organizácie spojených národov o klimatických zmenách hostí počas dvoch týždňov od 30. novembra do 11. decembra jedna z európskych metropol.

To, či sa 21. konferencia po parížskych teroristických útokoch odročí alebo zruší (a s ňou aj množstvo sprievodných aktivít), zaujímalo každého, kto mal pred atakmi letenku vo vrecku. Život však musí ísť ďalej: predovšetkým vtedy, ak podľa motta tohtoročnej konferencie máme ambíciu neprekročiť teplotu globálneho otepľovania do konca storočia o 2°C, a to obmedzením emisií skleníkových plynov. A tak sme predsa len z Belehradu vzlietli a šťastne pristáli v Paríži. Kontroly na letisku neboli o nič dlhšie ako tie, ktoré nás čakali po šťastnom návrate v Srbsku. Je pravda, že prví, ktorí vám na Letisku Charlesa de Gaulla udreli do očí, boli štyria ozbrojení vojaci. Za moment okolo vás prešla ďalšia skupinka ochrancov zákona, ale azda to je akcent na znovu budovanú bezpečnosť. Veľkomestá sveta sú na muške stále, o nič menej sa však netreba nádejať, že sme v úplnom bezpečí inde. Stať sa môže čokoľvek a kdekoľvek. Postupne si človek na tých ozbrojených mužov zvykol. Boli pri každej pamiatke od Eiffelovky až po Sacré-Coeur. Pri vstupe do metra vám kufor prešacujú. Vojdete do obchodu a musíte otvárať tašky. Nič zvláštne.

Parížske pamiatky si turisti aj tak nenechajú ujsť

Parížske pamiatky si turisti aj tak nenechajú ujsť

Svetoví lídri, medzi nimi aj Barack Obama a Vladimír Putin, rokovania (presnejšie ide o vyjednávania medzi štátmi) o klimatických zmenách otvárali. V tomto týždni sa už pracuje na protokole. Strach v meste necítiť, život je príliš dynamický, nieto čas na čierne myšlienky. Vo vagónoch metra hrajú hudobníci. Milióny drobných svetielok na kilometrových vianočných trhoch sú svetlom života a radosti z očakávaných sviatkov. Turisti si fotia umelcov na Montmartre a kaviarne pri Louvre sú plné milovníkov kávy. Tep kolosálneho architektonického skvostu na Seine neustáva. Vďaka COP21 ľudia chcú znovu dýchať čerstvý vzduch. Na Champs-Élysées môžete sadnúť na bicykel alebo na hojdačku a kinetickú energiu tak meniť na elektrickú. Jednoducho, začíname od seba, tu a teraz, bez obáv, v ústrety lepšej budúcnosti. Aj v Paríži, aj v Srbsku. Aj v ekológii, aj v medziľudských a politických vzťahoch.

Monika Necpálová

M. NECPÁLOVÁ
M. NECPÁLOVÁ

MONIKA NECPÁLOVÁ (1985) S redakciou týždenníka Hlas ľudu spolupracuje teraz druhý rok. Ako novinárka pochádzajúca zo stredného Slovenska prispievala niekoľko rokov do periodík na Slovensku, podieľala sa na činnosti viacerých novinových portálov a neskôr pôsobila tri roky v Prahe v krajanskej redakcii magazínu Slovenské dotyky. Blízka jej je krajanská problematika; siaha predovšetkým po analytických a beletristických žánroch, v časopise Zorničke svoju tvorbu zameriava na deti. Venuje sa kultúre, dôraz kladie na človeka a so záľubou píše i dokumentárne reportáže. Kontakt: necpalova@hl.rs