Uplynulo tridsať rokov od jej smrti, ale meno a dielo prvej akademickej maliarky z radov tunajšej slovenskej komunity Zuzky Medveďovej (1897 – 1985) naďalej pretrváva v našom povedomí. Hoci jej rodný dom na Ráckom kraji, dnešná Ulica generála Štefánika, v Petrovci nebol zachovaný, tie najvýznamnejšie obrazy, ktoré darovala Petrovcu, sú dodnes uschované v galérii, ktorá sa hrdí jej menom. Kedysi v deväťdesiatych rokoch minulého storočia neďaleko Zuzkinho niekdajšieho domu susedovci z vlastnej iniciatívy vystavali drevený mostík cez Begej. Mostík zdobila slávobrána a nápis, že ide o Mostík Zuzky Medveďovej. Cez mostík sa síce aj v súčasnosti dá prechádzať, ale zub času ho nahrýzol a aj vandali ho viackrát zdevastovali, takže dnes stojí bez zábradlia a bez slávobrány s drevenou tabuľkou hore, ktorá ho spájala s menom našej chýrečnej maliarky.
Zuzka túžila po návrate do rodného Petrovca, ale toto jej predsavzatie prekazila smrť. Po spopolnení urnu s popolom predsa priniesli do Petrovca a uložili do spoločného hrobu jej rodičov a sestier na miestnom cintoríne. Vtedy tam bola postavená i menšia biela mramorová doska, na ktorej píše, že ide o miesto trvalého odpočinku maliarky Zuzky Medveďovej, ktorej hrobku, ako i niektoré iné hrobky pravidelne upravujú aktivistky Spolku petrovských žien.
Po tridsiatich rokoch náhodný okoloidúci by sa darmo pokúsil zistiť, čo píše na tejto náhrobnej doske. Nápis je totiž už takmer úplne nečitateľný (pozri fotografiu) a iba s veľkou námahou ho možno dešifrovať. Preto aj touto cestou apelujeme na Radu Miestneho spoločenstva Báčsky Petrovec alebo aj na vedúcich báčskopetrovskej lokálnej samosprávy, aby dali hlavy dokopy a aby pri 30. výročí smrti Zuzky Medveďovej spoločnými silami zabezpečili aspoň odbornú úpravu jej náhrobného pomníka!
Jaroslav Čiep