Zachovanie a pozdvihnutie úrovne vzdelávania

26.feb 2015

Zachovanie a pozdvihnutie úrovne vzdelávania

Ján Brna

Ján Brna

VÝBORY NRSNM (3): VÝBOR PRE VZDELÁVANIE

Oblasť vzdelávania je ďalšou kompetenciou Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny. V predchádzajúcom mandátnom období mal Výbor pre vzdelávanie pozoruhodné výsledky a o tom, akým smerom sa plánujú uberať v nadchádzajúcom štvorročnom období, sme sa rozprávali s predsedom výboru Jánom Brnom. Podpredsedom výboru je Ladislav Petrovič a členmi sú: Božena Levárska, Tatiana Naďová, Mária Andrášiková, Mariena Korošová, Anna Šilerová, Viera Tomanová, Gabriela Gubová-Červená, Samuel Čelovský a Pavel Rohárik.

– Ktoré plány si stanovili jednotlivé komisie, ktoré budú pracovať v rámci výboru?

– Členovia výboru budú mať na starosti niekoľko oblastí, v rámci ktorých, samozrejme, budú početné aktivity. Na prvom zasadnutí sme vymenovali vedúcich tých oblastí, ktorí budú sledovať prácu predškolských ustanovizní, základných, stredných a vysokých škôl, ďalej sa budú starať o kvalitu vzdelávania, odborné zdokonaľovanie, zveľadenie slovenského jazyka, zachovanie slovenského jazyka, vydávanie učebníc v slovenčine, ako aj o vyučovanie náboženstva v našich školách.

– Hovoríte o oblastiach a nie komisiách, ako sme ich zvykli pomenúvať. Znamená to, že v tomto mandátnom období v rámci výboru nebudú pôsobiť komisie?

– Na zasadnutí výboru odznela idea, aby sme neformovali komisie, ako to bolo doteraz, ale aby sme jednotlivé oblasti, dôležité pre naše slovenské celomenšinové školstvo, rozdelili po jednotlivých zložkách. Napr. úlohu doterajšej Komisie pre základné školy preberie Aktív riaditeľov základných škôl. Je to iba z praktických dôvodov, lebo členovia tej komisie, aj keď mali schváliť nejaké rozhodnutie, nemohli to urobiť samostatne, ale museli sa konzultovať s riaditeľmi škôl. Týmto chceme zrýchliť proces, aby sme nemuseli čakať na rozhodnutia riaditeľov a aby práca netrpela. Jediná komisia, ktorá bude pracovať v plnom zmysle slova, bude iba Komisia pre štipendiá. Táto komisia má presne stanovený počet členov, prihliadali sme na regionálne zastúpenie, a to iba z jedného dôvodu. Ide o dôležité financie a chceme, aby práca tejto komisie bola čím transparentnejšia. Práca bola transparentná aj v minulom období. Kto chcel, mohol sa dozvedieť o všetkých aktivitách, rozhodnutiach, ale teraz chceme túto zložku ešte viac zviditeľniť.

– Bude sa práca tohto zloženia výboru líšiť od minulého?

– Väčšina členov výboru bola aj v minulom zložení a, samozrejme, vo svojej práci budú využívať získané skúsenosti. Už samotné neformovanie klasických komisií je určitou novinkou. Jednoducho povedané – to, čo bolo dobré, nebudeme meniť, tam, kde budeme považovať, že by sa niektoré veci mohli inak vyriešiť, pravdaže, budeme sa snažiť vylepšiť ich.

– Za čo sa výbor bude najviac zasadzovať?

– Pravdaže, budeme sa starať o odborné zastúpenie kádrov v našich školách, o vybavenosť vzdelávacích ustanovizní, avšak aby slovenčina zostala aspoň na terajšej úrovni, potrebné je zapojiť príslušníkov slovenskej národnosti, čiže rodinu. Darmo mať vybavené školy, ak sa rodičia pri zápise do predškolských ustanovizní a základných škôl nevyjadria, aby sa ich deti učili po slovensky. Určitým spôsobom musíme podnietiť rodičov, aby svoje deti zapisovali do slovenských tried. Nie je to cieľom iba tohto výboru, ale aj celej Národnostnej rady, aby sa národnostné povedomie pozdvihlo na vyššiu úroveň.

– Ktoré úlohy bude mať výbor v najbližšom období?

– V našej krajine práve prebieha vypracovanie Stratégie menšinového vzdelávania, presnejšie, teraz sa vypracováva Akčný plán. Do tohto plánu štát navrhne určité riešenia a my sme pripravení na ne reagovať. Konkrétne, mysleli sme, že my budeme navrhovať, medzitým predstavitelia Ministerstva školstva nás iba oboznámili s tým, že sa Akčný plán vypracúva a že nám ako taký bude zaslaný, ako povedali, koncom marca. Ide o Akčný plán pre všetky menšiny a keďže nemajú všetky národnostné menšiny vyvinuté vzdelávanie vo svojom jazyku na rovnakej úrovni, plán si budeme musieť dobre naštudovať a dať svoje pripomienky, aby sme nezostali ukrátení o to, čo sme počas týchto rokov dosiahli. Ohľadom tohto sme sa stretli so všetkými predstaviteľmi národnostných rád, ktoré majú sídlo v Novom Sade a na stretnutí sme sa dohodli, že budeme v kontakte.

– A tu sa aj otvára otázka spolupráce s inými národnostnými radami…

– Áno, už v rámci tejto problematiky budeme spolupracovať s inými výbormi pre vzdelávanie. Ten kontakt bol nadviazaný aj v minulom období a nové zloženie výboru iba v tom pokračuje.

– A keď ide o spoluprácu so Slovenskou republikou?

– Ohľadom spolupráce so Slovenskom, presnejšie Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu sme už podnikli prvé kroky a je to späté s odborným zastúpením kádrov v našich školách a, pravdaže, zachovaním slovenského jazyka. Keďže je možnosť ukončenia pedagogického štúdia prvého stupňa iba v srbskom jazyku, podnikli sme kroky, aby sa nadviazala spolupráca medzi fakultou v Sombore a Univerzitou Mateja Bela v Banskej Bystrici. Mali by sa stretnúť vedúci oboch fakúlt a predstavitelia Pokrajinského sekretariátu pre vzdelávanie. Naša idea spočíva v tom, aby študenti určitý čas študovali v Sombore a ten záverečný ročník aby ukončili na Univerzite Mateja Bela. Pravdaže, to si vyžaduje zladenie oboch študijných programov, nebude to jednoduché, ale my ako iniciátori tejto idey veríme, že to aj úspešne zrealizujeme.

 Jasmina Pániková

 

 

J. PÁNIKOVÁ
J. PÁNIKOVÁ

JASMINA PÁNIKOVÁ (1984) Do redakcie Hlasu ľudu nastúpila v roku 2010, najprv ako externá spolupracovníčka a neskoršie ako novinárka – dopisovateľka. V súčasnosti je zodpovednou redaktorkou mládežníckeho časopisu Vzlet. Predmetom jej záujmu sú sociálne témy, prevažne problematika marginalizovaných skupín ľudí. E-mail: panikova@hl.rs