Peňazí málo, útokov veľa

V roku 2013 Mesto Nový Sad na programové aktivity kysáčskeho rozhlasu vyčlenilo 70-tisíc dinárov, čo nestačí na hradenie mesačných trov, hovorí Anna Chrťanová-Leskovac, riaditeľka Ustanovizne pre kultúru, informovanie a vzdelávanie Kultúrno-informačné stredisko Kysáč, v rámci ktorého pôsobí táto najstaršia lokálna rozhlasová stanica vo Vojvodine.

Pripomíname, že Rádio Kysáč začal s prácou 1. mája 1965 ako Mládežnícka rozhlasová stanica. Prestávka v práci trvala od roku 1980 do1991. Od roku 2001 sa program vysiela každý deň od 18.00 do 23.00 a v nedeľu od 10.00 do 18.00. Povolenie na vysielanie programu od Republikovej rádiodifúznej agentúry rozhlas dostal roku 2008 a platí 8 rokov. Vysielacia schéma obsahuje informačný, vzdelávací a zábavný program. Týždenne sa produkuje 38 hodín vlastného programu, z čoho 33 hodín v slovenskej a 5 hodín v srbskej reči. Podľa údajov agentúry SCAN na listine 15 najsledovanejších staníc sa už roky nachádza aj Rádio Kysáč.

– Do roku 2005 programové aktivity a trovy Rádia Kysáč financovalo Mesto Nový Sad, ktoré je zakladateľom KIS. Avšak po založení mestského informačného strediska Apolo sa finančné prostriedky z rozpočtu mesta začali usmerňovať do tohto strediska, kým ostatným prostriedkom verejného informovania na úrovni mesta, ako je i Rádio Kysáč, zostala možnosť prostriedky čerpať prostredníctvom verejných súbehov, – hovorí riaditeľka Leskovac. – Od roku 2005 akoby všetko šlo dolu vodou. Avšak ešte v roku 2012 nám mesto prostredníctvom súbehu schválilo 1 370 000 dinárov na programové aktivity, čo reálne zodpovedá ročným trovám nášho rádia. Vedomí si toho, že sa ako zakladatelia zriekli pravidelného financovania, pomáhali nám aspoň tým spôsobom. V roku 2013 sme sa, čo sa týka Rádia Kysáč, na súbeh Mesta Nový Sad prihlásili s tromi projektmi. Na vysielanie Nedeľná kronika sme žiadali o čosi viac než milión dinárov a schválili nám 40-tisíc. Na relácie Okienko do školy a Postoj chvíľa sme žiadali po 756-tisíc a nedostali sme nič, kým na vysielanie Žiť normálne sme namiesto požadovaných 810-tisíc dinárov dostali 30-tisíc. Mienim, že sa takým postojom ohrozuje právo informovať v materinskej reči a brzdí sa plnenie našich dávno vytýčených cieľov, – hovorí spolubesedníčka.

Ďalej objasňuje, že mesačne na autorské práva organizácii SOKOJ treba vyčleniť 22-tisíc dinárov, na ochranu fonogramov združeniu OFPS treba mesačne 7 000 dinárov a okrem toho treba zaplatiť účty za prúd, telefón, honoráre spolupracovníkom. Ako lokálna rozhlasová stanica Rádio Kysáč nemôže tieto trovy kryť z vlastných prostriedkov, čiže z predaja reklamného priestoru. V Kysáči totiž hospodárstvo takmer zaniklo a neraz sa stáva, že si tie organizácie, ktorým v rozhlase bezplatne vysielajú oznamy, platia za reklamu v konkurenčných médiách (ktoré neplatia SOKOJ, OFPS…).

– Napriek tomu naši poslucháči to necítia, lebo vďaka obetavým členom redakcie rádia, ktorí sa angažujú na príprave a realizácii programu za skromnú úhradu, denné programové aktivity rádia netrpia a vyznačujú sa pestrým programom, plným užitočných informácií, ako i edukačného a zábavného charakteru. Rádio Kysáč občanom mnoho znamená, pochvalne sa zmieňujú o ňom, chvália zvlášť priame prenosy, ktoré zvykneme vysielať z kostola počas sviatkov, – hovorí riaditeľka Anna Chrťanová-Leskovac.

Redaktor Michal Ďurovka hovorí, že sa v doterajšej práci kysáčskeho rozhlasu vystriedalo mnoho redaktorov, novinárov, hlásateľov, lektorov a technikov, vďaka ktorým Rádio Kysáč pretrvalo až dodnes. V rokoch, keď finančná situácia bola lepšia, spolupracovníkov, pravdaže, bolo viac, a teraz, keď sú honoráre skromné, zostali tí, ktorým je rádio srdcovou záležitosťou. Pritom je mylná mienka, že je táto robota dobre platená, nuž boli pokusy zmeniť terajších dlhodobých spolupracovníkov, čo ich len dodatočne znechutilo a odobralo energiu. Ako hovorí riaditeľka, boli zvonku pokusy a nátlaky na zamestnanie v rádiu a novú systematizáciu, ale na hradenie platu peňazí nieto. Ináč v Rádiu Kysáč od roku 2010 nikto nie je zamestnaný, všetci robia honorárne, nuž by sa (keby na to boli podmienky) patrilo zamestnať niekoho, kto sa už roky obetuje a angažuje.

Z ďalších zdrojov financovania, z ktorých mohli čerpať prostriedky, riaditeľka Leskovac spomína, že v máji minulého roka s NRSNM podpísali zmluvu o spolupráci, podobne ako to urobili aj viaceré iné informačné prostriedky s cieľom zdokonaliť dopisovateľskú sieť médií, ktoré informujú po slovensky. Na základe tejto zmluvy dostávajú prostriedky  podľa počtu príspevkov, ktoré za mesiac v rámci výmeny postúpia do iných rozhlasových staníc. K zveľadeniu tejto spolupráce prišlo aj na Slovenských národných slávnostiach, keď Výbor pre vzdelávanie NRSNM zorganizoval Press stredisko pre novinárov elektronických médií, kde sa nielen zoznámili, ale aj dohodli o zlepšení výmeny príspevkov a skúseností. Okrem toho z Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí získali prostriedky (1 000 eur) na realizáciu vysielania Postoj chvíľa, ktoré promuje umelecké hodnoty z oblasti literatúry, hudby, výtvarného, divadelného života. Z pokrajiny získali peniaze na digitalizáciu archívu.

Za sebou majú neľahký rok, ale veria, že sa taká situácia už nezopakuje, že sa do budúcna všetci budú zodpovedne správať a plniť si povinnosti.

Elena Šranková