[nggallery id=15]
Prvé písomné záznamy o svojráznej báčskej osade pochádzajú ešte z roku 1650, teda z obdobia, keď ešte bola pustatinou na majetku Janosa Gombloko Zsolnayho. Prví srbskí obyvatelia sa na komorský majetok nasťahovali roku 1690 a osadu si založili asi 4 km západne od terajšej. Na dnešnú lokalitu bola presídlená po štyroch desaťročiach. V roku 1790 si na týchto priestranstvách nový domov našli aj prví Slováci, ktorí sa sem prisťahovali prevažne zo západného Slovenska a v novom prostredí svoje príbytky a modlitebnicu mali už v r. 1791. V 19. storočí sa do Pivnice nasťahovali aj obyvatelia z niektorých báčskych osád, kým na prelome 19. a 20. storočia sa začala emigrácia obyvateľov Pivnice, najmä do oblastí západného Sriemu. Podľa sčítania obyvateľstva z r. 1953 Pivnica vtedy mala najviac obyvateľov – 5 653. Už podľa sčítania z r. 2011 Pivnica mala 3 337 obyvateľov. Štruktúru obyvateľstva tvoria prevažne Slováci 78 %, Srbi 18 %, Maďari, Rusíni, Chorváti, Ukrajinci, Rómovia a Juhoslovania – spolu 4 % (údaje poskytol Republikový ústav pre štatistiku). Štatistiky iba potvrdzujú nezávideniahodnú skutočnosť – v období jedného desaťročia sa v osade počet obyvateľov neustále znižuje. Súčasnosť dostáva inú podobu a ovplyvňuje životné podmienky. Plodné role pivnického chotára (plocha 9 995 k. j.), neúnavné ruky a moderné stroje neustále núkajú nové možnosti na živobytie, pestovanie poľnohospodárskych kultúr a v najnovšom čase aj na realizáciu organickej výroby.
Jaruška Ferková