Plamienky skrášlia každý múr

Plamienky (Clematis) pútajú našu pozornosť nádhernými kvetmi rôznych veľkostí a farieb. Už veľa rokov patria medzi obľúbené popínavé dreviny. Záhradu zdobia od mája až do jesene. Ozdobne pôsobí aj páperisté súplodie, ktoré pretrváva na kríkoch dlho po odkvete. 

Plamienok uprednostňuje slnečné až polotienisté stanovište. Do tieňa sa hodí Clematis Alpina a C. Montana. Pôda by mala byť bohatá na živiny a predovšetkým priepustná. Pretože negatívne reaguje na nadmernú vlhkosť, je nutné dať na dno jamy pred sadením drenážnu vrstvu (štrk).

Má rád „chladné nohy“, vhodné je k nemu vysadiť nižšie rastliny, ale v dostatočnej vzdialenosti, aby si korene nekonkurovali. Tieto rastlinky sadíme zároveň s plamienkom, pretože reaguje citlivo na dodatočné obrábanie pôdy alebo pritláčanie koreňov. Vhodné je aj namulčovanie pôdy, najlepšie kôrou z ihličňanov.

Plamienky sa pestujú pri múroch, oporných mriežkach alebo pri stromoch, ktoré im slúžia ako opora. Väčšina druhov má ovisnuté zvončekovité kvety so štyrmi okvetnými lístkami alebo ploché kvety so štyrmi až šiestimi končistými okvetnými lístkami. Ich farba sa môže meniť v závislosti od klimatických podmienok. Vo všeobecnosti platí, že čím teplejšie je podnebie, tým sýtejšia je farba kvetov.

Každoročne ich prihnojujeme dobre preležaným kompostom. V období vegetácie potrebujú bohatú zálievku. Podľa približného času kvitnutia, vzrastu a potreby rezu možno plamienky rozdeliť na skoro kvitnúce, skoré veľkokveté a neskoré veľkokveté druhy. 

Skoro kvitnúce druhy uprednostňujú miesto pred južne alebo juhozápadne orientovanými múrmi. Na jar, prípadne koncom zimy vytvárajú malé jednoduché zvončekovité kvety dlhé 3 cm alebo ploché kvety široké 4 – 5 cm, ktoré vyrastajú na vyzretých vlaňajších výhonkoch. Majú vždyzelené lesklé listy. Rez sa robí po odkvitnutí, aby sa mohli vytvoriť a vyzrieť výhonky pre budúci rok. Odstraňujú sa odumreté alebo poškodené stonky. Výhonky, ktoré presahujú vymedzený priestor zrežeme.

Skoré veľkokveté druhy majú ploché jednoduché, poloplné alebo plné kvety s priemerom 8 – 20 cm, ktoré vyrastajú na vlaňajších vyzretých a nových tohtoročných výhonkoch. Kvitnú od začiatku do konca leta. Odrody s poloplnými a plnými kvetmi majú pri opakovanom kvitnutí už len jednoduché kvety. Kvety sa tvoria na krátkych tohtoročných výhonkoch, preto ich treba rezať začiatkom jari, skôr, ako začnú rásť. Suché a poškodené výhonky sa vyrežú a všetky ostatné sa zrežú po zdravé, dobre vyvinuté pazušné púčiky. Z nich sa vytvorí prvá vlna kvetov.

Neskoré veľkokveté druhy majú ploché kvety s priemerom 6 – 15 cm, smerujúce von, ktoré sa tvoria iba na letorastoch. Preto sa rez robí začiatkom jari, predtým ako začnú pučať. Zrežú sa všetky minuloročné výhonky až po pár zdravých, dobre vyvinutých pazušných púčikov 15-30 cm nad povrchom pôdy.

Vo svete sa z botanických druhov plamienkov najviac pestujú:
Plamienok horský (Clematis montana) – pochádza z himalájskych pohorí. Je to pomerne bujne rastúca popínavá rastlina, ktorá každý rok zhadzuje listy. Zvyčajne býva asi 7 m dlhá, ale v dobrých podmienkach môže byť aj dlhšia. V máji až júni má množstvo bielych kvetov. Varieta rubens má ružovočervené, asi 6 cm široké kvety. Purpurový nádych majú aj mladé stonky, kým mladé lístočky sú zasa červenkastobronzové. Listy sú jemne chlpaté. Tento druh je nenáročný na pôdu a dobre sa mu darí aj vtedy, keď ho vysadíme k stene obrátenej na severnú stranu.

U nás je úplne odolný proti mrazom. Ako všetky druhy plamienka, aj on je citlivý na všetky poruchy v oblasti koreňového systému. Rozmnožujeme ho odrezkami, ale trochu inak ako ostatné dreviny. Odrezky totiž získavame uprostred internódií, t.j. asi v strede medzi dvoma listami. Najlepšie je, keď odrezky odoberáme koncom júla alebo začiatkom augusta. Odrezok by mal byť pevný, ale nie zdrevnatený. Na každom musí byť najmenej jeden vyrastený list. Keď sa odrezok dobre zakorení, začne z listovej pazuchy vyrastať nový výhonok. Zakorenené odrezky sa vysádzajú jednotlivo do črepníkov s priemerom 8 cm, ktoré majú byť naplnené zmesou rašeliny a piesku. Neskôr ich presadíme ešte raz do črepníkov s priemerom asi 13 cm. Keď koreňový systém vyplní celý priestor črepníka, môžeme rastlinu presadiť na jej stále miesto.

Plamienok tangutský (Clematis tangutica) pochádza z Tibetu a Mongolska. V priaznivých podmienkach býva vysoký 3 m. V máji až júni zakvitá širokými zvončekovitými zlatožltými ovisnutými kvetmi. V dobrých podmienkach kvitne ešte raz na jeseň. Ozdobné sú aj jeho striebristé plody, ktoré vydržia na rastline až do zimy.

Plamienok vlašský (Clematis viticella) pochádza z južnej Európy. U nás sa najčastejšie pestuje práve tento druh. Dorastá do výšky 3 – 4 m. Má svetlofialové až 5 cm široké, zvončekovité kvety. Kvitne od júna do augusta.

VÄDNUTIE PLAMIENKA

Ak listy a puky na plamienku vädnú, rastlina sa skláňa nadol, výhonky, listy a puky sa sfarbujú do tmavej hnedej farby, s najväčšou pravdepodobnosťou ho ohrozila hubová choroba Verticillium. Je zapríčinená pôdnymi hubami a napadne väčšinou veľkokveté odrody. Huby sa prenášajú vetrom, vodou alebo hmyzom a napadnú najčastejšie oslabené rastliny. Upchajú sa kanáliky, ktoré privádzajú rastline vodu a pri slnečnom žiarení sa objavujú príznaky podobné vädnutiu (prvý príznak – žltnutie listov). Pretože nie je možné s chorobou bojovať chemicky ani biologicky, rastlinu musíme radikálne zostrihať. Odrezané časti v žiadnom prípade nedávame do kompostu. Ak je napadnutie rozsiahle, rastlinu treba zničiť a v žiadnom prípade nesadiť na to isté miesto znovu plamienok.

Ľubica Sýkorová