Poézia jej zaklopala na dvere len nedávno

Jana písala prózu už v základnej škole i na gymnáziu. Poézia jej zaklopala na dvere až neskôr. „Skôr som sa neodvážila,“ spomína mladá autorka. Ale ten závažný krok k básnickej tvorbe sa oplatil. Hoci niekedy treba aj niekoľko hodín rozmýšľať o téme, potom to už ide. Uverejňovať vlastnú tvorbu, to si vyžaduje odvahu. Veď sa takto môžu o nás dozvedieť tajomstvá kamaráti, ale aj ľudia, ktorých vôbec nepoznáme.

Jana Domoniová (19) z Kysáča študuje slovakistiku na Filozofickej fakulte Univerzity v Novom Sade. Študenti tu majú možnosť prezentovať svoju tvorbu v časopise Traf!. Na jeho stranách sa mladí autori sústredia na zadanú tému. V rukopisoch nájdeme aj tie Janine.

Na Stretnutí pod lipami 2015 v Báčskom Petrovci porota ocenila jej báseň Ty a ja. Hoci to bola jediná báseň, ktorú poslala do rubriky Rozlety mládežníckeho časopisu Vzlet. Báseň začala vznikať už v minulú jeseň, ale selekcia slov si vyžiadala ako obeť čas. V skutočnosti však išlo o vklad. Investované týždne čakania priniesli ovocie v podobe Ceny Rozletov. „Úprava vždy trvá dlhšie ako samotné písanie. V nedlhej básni som sa snažila používať jednoduchšie slová, aby báseň bola čistejšia, jasnejšia,“ približuje nám vznik víťazného diela mladá autorka.

Porota ocenila to, ako sa Jana hrala so zámenami ty a ja. Zároveň sa odchýlila od patetickosti a pritom ponechala priestor čitateľovi, aby si interpretoval báseň sám. Hoci verše majú aj svoje intímnejšie časti, tie zostali podľa autorky pred členmi poroty zahalené. To je len normálne. Veď čitateľ ako samostatné indivíduum reaguje na slová rôzne. V objektívnej rovine báseň hovorí o rozdielnosti tvorby aj pohľadu mužov a žien na svet.

Na Stretnutí pod lipami bolo viac mladých literátok ako literátov. „Myslím si, že ženy predsa len viac preciťujú niektoré emócie a je im ľahšie sa aj literárne vyjadriť. Mužské texty sú však oveľa jednoduchšie, konkrétnejšie,“ uvažuje študentka, vysvetľujúc: „Básne, ktoré som písala na začiatku, sú trochu patetické. Ani som ich neuverejňovala. Teraz mám niekoľko básní, na ktorých pracujem. Treba ich zlepšiť, niektoré slová vyškrtnúť, zamyslieť sa nad nimi.“

Jana Domoniová aj do budúcna chce uverejňovať básne, ktoré, ako verí, budú kvalitnejšie ako táto víťazná. „Treba len čítať, zbierať informácie o literatúre vo svete, nielen doma,“ rozpráva a dodáva: „Záleží od konkrétnej osoby, či zasadí do svojej tvorby aj nové slová, výrazy z internetu. Niekto ich využíva, aby bol v trende, iný ich zakomponuje do textu účelovo.“ Rozhovor s Janou plynie jedna radosť. Ako inak? Veď dospela do štádia, keď k nej prichádzajú básne samy.

Monika Necpálová