Pomaly už zabudnuté zvyky a obyčaje

O VEĽKONOČNÝCH SVIATKOCH V KOVAČICI

Tretiu pôstnu nedeľu v minulosti volali Halušková, lebo v túto nedeľu bolo zvykom variť makové nadlacké halušky. Na Smrtnú nedeľu sa do kostola chodilo v bielom, najmä dievky a mladé ženy, čím sa dávalo najavo, že umrela zima. Zvykmi na Kvetnú nedeľu sa začalo nové obdobie vo výročnom zvykovom cykle. V Kovačici v tento deň deti chodievali od rána s ozdobenou zelenou ratolesťou a spievali pod oknami. Hovorili tomu aj „chodiť s paničkou“. Chodili s dievčaťom oblečeným na nevestu vo svadobnej párte, tancovali, spievali, za čo boli obdarovaní výlučne vajíčkami. Ulicou a popod okná spievali:

Kvetná nedeľa, kde si kľúče podela?

Tadala som, tadala, svätymu Ďurovi.

Svätý Ďuro, stávaj, kľúče odmykávaj.

Sedí pani v koči a pán sa jej prosí:

Daj nám vajko, lebo dve, tým Ti málo odbudne.”

Na Kvetnú nedeľu sa spievala aj pieseň:

Navaríme, navaríme červeného vína,

opijeme, opijeme richtárovho syna.

Ak nebude piti, budeme ho biti

s korbáčom po holej riti.

V Kovačici na Kvetnú nedeľu zaujímavým zvykom bolo chodenie Cigánov „rerekuvať” a vinšovať:

Rerererere, sedí mačka na slanine

a Vy mačku odožeňte

a mne kúštik zo slanine odrežte.

Pán Boh daj dobrý deň.

Po tomto vinšovaní Cigán dostal kus slaniny. Viaceré dni veľkonočného týždňa boli venované určitým poverám. Na Zelený štvrtok bolo zvykom vyháňať po prvýkrát v roku dobytok na pašu. V záhradách je zvykom na Zelený štvrtok sadiť uhorky a zelený bôb. Na Veľký piatok sa dievky chodili z rána umývať k studni, pričom hovorili:

Voda, vŕba boží strom,

daj mi vlasy ako druhým dvom.

Podľa informácií starších ľudí v tento deň sa nezakladal oheň a pridržiaval sa prísny pôst. Na Bielu sobotu hneď zrána ženy hostili pastierov. Dávali im jedlo a nápoje do kapsy. Názov Biela sobota je podľa toho, že v tento deň ženy „kalili“, čiže bielili vápnom domy, stromy na ulici a vo dvore. Zvykom bolo na Bielu sobotu aj variť „studenie“ – huspeninu, vajíčka, šunku a pripravovať koláče. Vo Veľkonočnú nedeľu sa chodilo do kostola a k tomuto dňu sa neviažu žiadne zvyky a obyčaje. Veľkonočné oblievačky od včasných ranných hodín na Veľkonočný pondelok bývali vo všetkých domoch rovnako búrlivé a hlučné. Dievky sa schovávali po celom dome, niekedy zo skutočného strachu aj u susedovcov. Dievku, ktorú mládenci našli, čakali ju štyri vedrá studenej studničnej vody. Oblievalo sa od skorého rána po odchod do kostola. Po kostole už oblievali iba deti, mládencom už bola hanba. Mládencov, ktorí prišli dievku obliať, gazda ponúkol vínom alebo pálenkou, gazdiná koláčmi a dievka maľovanými vajíčkami. Verilo sa, že ak mládenci neprišli oblievať, dievka zostane „šugavá“ a rodičia sa mohli zamyslieť nad vydajom svojej dcéry.

Na nasledujúci deň dievčatá vrátili chlapcom požičané. Striehli na nich na ulici a oblievali ich studenou vodou z vedier.

 Anička Chalupová