Povstalci a obete

Keby sa vraj bol stretol v ringu s Adolfom Hitlerom, bratislavský zápasnícky šampión v ťažkej váhe Dávid Unreich (1907 – 1957) by rád vyriešil aspoň jeden židovský problém. Nacistický diktátor by totiž v tom súboji určite nepochodil dobre a doplatil by na svoje zločiny a zákernú ideológiu, lebo Unreich pochádzal zo židovskej rodiny a nacistov nielenže vôbec nemal rád, ale dostával sa aj do priamych konfliktov s nimi.

Keď sa koncom 30. rokov minulého storočia situácia kriticky zhoršila a nacisti začali útočiť na príslušníkov jeho národa, Unreich bol jedným z organizátorov obrany v bratislavskej židovskej štvrti a hovorí sa, že osobne vchádzal do bitiek s nacistami a členmi Hlinkovej gardy na Slovensku. Po vypuknutí 2. svetovej vojny bol vo vtedajšej Slovenskej republike považovaný za nepriateľa, takže sa presťahoval do USA, kde sa ako vynikajúci a férový športovec (súťažil pod hebrejským menom Ben Shalom) stal váženou osobnosťou a celebritou. Aj stadiaľ však podporoval boj proti nacizmu.

O jedinečnom životnom príbehu tohto bratislavského rodáka hovorí nekaždodenná tematická výstava, ktorú 15. apríla v Archíve Juhoslávie v Belehrade otvorila Dagmar Repčeková, veľvyslankyňa Slovenskej republiky v Srbsku. Výstava prebieha pod názvom Dávid Unreich – šampión, ktorý vyzval Hitlera na súboj, realizovaná je v spolupráci s bratislavským Múzeom židovskej kultúry a upravená je do podoby ringu s informačnými panelmi obsahujúcimi údaje o Unreichovom živote a jeho úspešnej športovej kariére. Ústredná výstava venovaná osobnosti zápasníka z Bratislavy, ktorý sa stal svojráznym symbolom vzdoru voči nacistom, doplnená je ďalšími dvomi výstavami, ktorými Veľvyslanectvo SR v Belehrade prispieva ku Dňu obetí holokaustu a fašizmu v 2. svetovej vojne (Srbsko si tento deň každoročne pripomína 22. apríla).

Dokumentárna výstava na tému Slovenského národného povstania z roku 1944 poukazuje na historický význam ozbrojenej akcie slovenského domáceho odboja počas 2. svetovej vojny proti nemeckým okupačným jednotkám a kolaborantskej vláde Jozefa Tisa. Povstaním proti nacistickému Nemecku sa Slovensko pripojilo k antifašistickému hnutiu iných európskych národov a pred svetom sa ukázalo ako krajina s prevahou demokratických síl bojujúcich za slobodu a mier. Výstava primeraným spôsobom pripomína 75. výročie SNP a tvorí ju 15 plagátov s fotografiami a textami hovoriacimi o rozpade prvého Československa, úlohe česko-slovenského odbojového hnutia v zahraničí, činnosti partizánov na okupovanom území a vzniku slovenskej armády.

Pamätníky, ktoré pripomínajú obdobie 2. svetovej vojny, padlých bojovníkov a vojnové obete na území Slovenska, sú témou tretej nainštalovanej výstavy v Archíve Juhoslávie. Každý zo znázornených pamätníkov má vlastné dejiny a každý z nich by určite mohol byť predmetom osobitnej výstavy. Daná výstava však ponúka fotografie a opisy niekoľko charakteristických diel tohto druhu, akými sú pamätník Cesta bez návratu v Žiline (nachádza sa na mieste, kde bol zberný tábor pre deportáciu Židov z celého Slovenska do nacistických koncentračných táborov), Slavín (bratislavský pamätník padlých sovietskych vojakov), Pancierový vlak Hurban vo Zvolene, Pamätník v Dargovskom priesmyku, Pamätník Československej armády na Dukle, Pamätník francúzskym partizánom na vŕšku Zvonica pri Strečne a iné.

Výstavu si možno pozrieť do 10. mája.  

Stevan Lenhart