Vrie v každej oblasti nášho takzvaného života. Aj doslova, lebo stred septembra zohrialo pekelne horúce letné slnko, ale aj v tom prenesenom význame sa ortuť vyšplhala k stovke.
Akú – až strašidelnú – symboliku možno vyčítať z horúcich dní, ktoré poznačili uplynulý týždeň, keď si predstavíme krehkosť ozónového obalu Zeme a veľké klimatické zmeny. Sme svedkami čoraz častejších zmien poveternostných podmienok. Raz je neznesiteľne horúco, hneď zajtra neuveriteľne chladno. Oscilácie počasia rysujú nevídané krivky, dokonca aj ročné obdobia strácajú svoje charakteristiky.
Globálne otepľovanie, ktoré nezapríčiňuje nik iný lež človek, spomaľuje prirodzené toky prírody, čiže obnovu ozónovej vrstvy, ktorá ochraňuje život na našej planéte. Ozón, dobrý duch nad nami, formujúci sa miliardy rokov, stráca silu, čím sa ohrozuje existencia všetkých živých bytostí a nebytostí na Zemi. Silu mu kradne ten druh živých bytostí, ktorý si prvý uvedomil jeho účinok. Človek. Dokedy ale?
Diery nachádzame aj v konzumácii práva na slobodu prejavu. Nielenže novinári, publicisti, umelci a spoločenskí dejatelia na vlastnej koži priamo a nepriamo pociťujú politické, ekonomické a iné nátlaky, ale v správach vidia aj veľavravné signály, že názory odlišné od videnia a myslenia vládnucich štruktúr v našej krajine nie sú vítané. Prípad režiséra Kokana Mladenovića je školský prípad zámerného utlmovania názorovej plurality.
Aj na ceste opúšťania vlastníckych kresiel v tzv. prostriedkoch verejného informovania, ktoré sú alebo boli v štátnych rukách, v procese privatizácie médií začínajú vznikať diery. Vidieť to na príklade RTV Vranje, ktorej zamestnanci namiesto toho, aby na začiatku septembra oslávili 35 rokov od založenia média, k tomu aj väčšinové vlastníctvo, ku ktorému prišli na základe vlastného rozhodnutia pre taký model privatizácie, zostali zháčení.
K dvojnásobnej radosti totiž neprišlo, keďže Agentúra pre privatizáciu oznámila, že až 67 percent akcií preniesli do Akciového fondu a novinári sa tak chtiac-nechtiac stali iba menšinovými majiteľmi. Žeby sa privatizácia médií a príslušný mediálny zákon prepadol – do (štátnej) diery? Rezortný minister tvrdí, že nie. Však sa čoskoro ukáže…
Dieru do sveta nevŕtajú hlasľudovci, keď organizujú ďalšie stretnutie s čitateľmi v rámci akcie Živé noviny – tentoraz v Pivnici. Ale aj týmto podujatím sme dali a dávame na vedomie, že čitatelia pre nás, novinárov, znamenajú soľ nad zlato.
Vladimíra Dorčová-Valtnerová