Krista Bendová nám je predovšetkým v povedomí ako slovenská autorka kníh pre deti a mládež. Bola však i poetka, prozaička, novinárka a dramatička. Narodila sa 27. januára 1923 v Kráľovej Lehote a zomrela presne v deň svojich 65. narodenín – 27. januára 1988 v Bratislave.
Prvé verše publikovala už počas štúdií. Knižne debutovala zbierkou ľúbostno-reflexívnej lyriky Listy milému (1948) a vydala aj niekoľko ďalších ľúbostných básnických zbierok. Do vývinu slovenskej literatúry zasiahla predovšetkým ako autorka pre deti. Písala knihy pre deti od 5 do 16 rokov. Podieľala sa v popularizácii moderného humoristického žánru v autorskej tvorbe pre deti. Na začiatku to bol veršovaný debut pre deti predčitateľského veku Čačky-hračky, v súlade so spoločenskou situáciou v tvorbe sa potom nevyhla ani ideologizujúcim motívom. Predsa sa neskoršie dostala do tzv. „veselej pedagogiky“ a tie jej zbierky sú podnes známe starším i mladším generáciám. Z veľkého počtu zbierok spomenieme zbierku Cirkus Hopsasa (1957), básnické knižky Ako Jožko Pletko poplietol si všetko (1959) a Ako Jožko Pletko upratať chcel všetko (1959).
Od polovice 50. rokov sa venovala aj prozaickej tvorbe pre deti. Za autorkino najúspešnejšie dielo sa považuje humoristická knižka Opice z našej police (1967), ktorá má – podľa mienky odborníkov – univerzálnu adresnosť. K modernej detskej beletristike sa Krista Bendová prepracovala aj v autorskom rozprávkovom cykle o Osmijankovi, kým v jednej z posledných jej napísaných zbierok sa už orientovala na prózu inšpirovanú skutočnosťou (zo života sídliska – Rozprávky z Dúbravky, 1981).
Venovala sa i prekladom z ruskej a českej literatúry. Okrem poézie a prózy písala i námety pre seriály a filmy, bola redaktorkou v časopisoch Ohník, Roháč a Pravda. V roku 1983 jej udelili titul zaslúžilá umelkyňa.
Zdroj: wikipédia