Pred 195 rokmi sa narodil Pavol Dobšinský

Dobšinský sa narodil v mestečku Slavošovce, v evanjelickej rodine. Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Miškovci a v rokoch 1840 až 1848 na evanjelickom lýceu v Levoči. V rokoch 1848 – 1849 sa zapojil do Slovenského povstania a neskôr sa stal aj vojakom cisárskeho vojska. V roku 1850 absolvoval farársku skúšku a svoj pracovný  vek začal ako 22-ročný, a to ako tajomník/asistent Samuela Reussa (etnografa, historika a evanjelického kňaza) v Revúcej. Potom bol farárom v Bystrom (dnes Rožňavské Bystré), od roku 1858 pedagógom na Evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici a od roku 1861 opäť farárom v Drienčanoch.

Dobšinský už počas štúdia na levočskom lýceu prejavil záujem o ľudovú slovesnosť a hlavne ľudovú prózu. Patril medzi zakladateľov súkromného študentského spolku Jednota mládeži slovenskej, po tom, čo bol koncom roku 1844 zakázaný Ústav reči a literatúry českoslovanskej. Množstvo príspevkov uverejnil v rukopisnom zábavníku Holubica. Od roku 1852 pracoval ako zástupca redaktora v časopise Slovenské pohľady (vychádzal v rokoch 1846 – 1847 a v rokoch 1851 – 1852).

Pôsobil ako editor literárnych prác Janka Čajaka, Jána Bottu či Ľudovíta Kubániho. Záľubu Dobšinského v  rozprávkach rozpoznal Augustín Horislav Škultéty a keď sa Ľudovít Reuss vzdal plánu na vydávanie rozprávok,  prizval ho k spolupráci. Výsledkom bola tlačená zbierka Slovenské povesti (1858 – 1861), ktorú tvorilo 64  rozprávok. V Rožňave vydal v roku 1858 I. zväzok Slovenských povestí a v rovnakom roku v septembri aj II.  zväzok. O rok v máji v Banskej Štiavnici vyšiel III. zväzok Slovenských povestí, v decembri 1859 IV. zväzok, v marci  1860 V. zväzok a v januári 1861 VI. zväzok. Obaja zberatelia Dobšinský a Augustín Horislav Škultéty chceli v  spolupráci pokračovať a už začiatkom 70. rokov 19. storočia sa zaoberali myšlienkou vydať novú, veľkú zbierku,  ktorá by nadväzovala na Slovenské povesti. Nakoniec nové, súborné vydanie slovenských rozprávok (90 rozprávok) pripravil Dobšinský sám pod názvom Prostonárodnie slovenskje povesti (1880 – 1883). Takto na  Slovensku vznikol súbor povestí/rozprávok, ktorý by sa bezpochyby mohol porovnať so zbierkou V. S. Karadžića  alebo bratov Grimmovcov.

Pavol Dobšinský sa oženil dvakrát – prvý raz si za manželku zvolil Paulínu Schmidtovú a jeho druhou manželkou  bola vdova po Jankovi Čajakovi (otcovi vojvodinského prozaika Jána Čajaka) a sestra Terézie Vansovej – Adela  Čajaková.

Zdroj: encyklopediapoznania.sk, Wikipédia