Predvolebná kampaň v našej krajine už prebieha na plné obrátky, hoci niektoré politické strany tvrdia, že je opak pravdou. Aktivity sa konajú na troch úrovniach – republikovej a lokálnej, a sčasti aj na pokrajinskej, hoci tieto voľby zatiaľ neboli vyhlásené. Politológ Duško Radosavljević pre Hlas ľudu komentuje, že v prípade akožto prerušenia predvolebných aktivít ide o lacnú demagógiu.
– Každá politická strana, keď sa skončí jeden volebný cyklus a formuje vláda, v rovnakej chvíli vláda, resp. politické strany, ktoré ju tvoria, využívajú všetky štyri roky, koľko trvá mandátové obdobie, v ktorom realizujú svoju politiku, aby agitovali za ňu, stále sú pred očami verejnosti.
Ako komentujete, že v predchádzajúcich dňoch Srbská pokroková strana (SNS) a Demokratická strana (DS) prerušili predvolebnú kampaň pre záplavy v Srbsku, avšak zdá sa, že skutočnosť je iná?
– Mimoriadna situácia, ktorá trvala niekoľko dní sa čoskoro zruší, a práve ona hádže prach do očí, keďže sa aj počas toho obdobia mnohí ministri nachádzali v teréne, fotografovali sa, odkazovali, že sú jedine ony v stave Srbsko zachrániť. Takže ony ani nepreprušili predvolebnú kampaň. Z druhej strany, ani opozícia neprerušila kampaň, lebo aj ona robila na niektorých veciach – od formovania listín a ich odovzdávania po realizáciu koaličných stretnutí. Predvolebná kampaň by sa zastavila keby sa na päť dní zastavil život v Srbsku, a keďže sa nezastavil, prerušenie predvolebných aktivít predstavuje predaj hmly, čiže lacnú demagógiu, lebo vieme, že aj pozícia, aj opozícia od volieb očakávajú víťazstvo, takže pre nich tie menšie obete a straty (napr. zaplavené dediny) predstavujú, podmienečne povedané, prijateľné straty pre získavanie času.
Nakoľko sledujete správy z regiónu, pred dvomi týždňami na parlamentných voľbách v Slovenskej republike dobré voličské skóre, očakávane alebo nie, získala aj politická strana Ľudová strana Naše Slovensko v čele s Mariánom Kotlebom, ktorá podľa mnohých odborníkov vo svojom programe má profašistické prvky. Aké predpovede máte pre voľby v našej krajine?
– Ja som neveriaci Tomáš, keď ide o volebné ankety, lebo sú tieto u nás v najväčšej miere objednané. Tieto ankety sa nerobia zdarma, to sú drahé nástroje a niekto to musí zaplatiť. Spravidla ani jedna agentúra nezverejní meno objednávateľa prieskumu verejnej mienky, ale v mnohých prípadoch sa ankety objednávajú prostredníctvom verejných podnikov, ale aj politické strany si priamo objednávajú prieskumy, a hľa zázrak, výsledky anketovania sú vždy lepšie od skutočného volebného výsledku. Z druhej strany, ak sa konajú voľby v Rakúsku, Chorvátsku, či na Slovensku, my veľmi ľahko detektujeme, ktoré politické strany sú profašistické. Keď to však prehodíme na naše územie, často hovoríme, že profašistické strany u nás neexistujú. Aj u nás sú politické strany, ktoré v programoch majú fašistické črty a ony sú vo veľkej miere prítomné na našej politickej scéne. Tieto strany sa dostanú do parlamentu a to sú všetky tie, ktoré túžia po idey tzv. Veľkého Srbska, po deportácii menšinových národov, atď, čo predstavuje profašistickú orientáciu. Takže aj u nás existujú také politické strany, ale my o tom hovoríme v rukavičkách, ako k tomu pristúpilo už niekoľko vlád v kontinuite, ktoré s týmto javom iba koketovali. V takej situácii nemôžete objasniť napr. šovinistické a sexistické správanie sa voči médiám, či voči civilnému sektoru.
V Srbsku je veľký počet politikov, ktorí preletujú z jednej do druhej, či tretej politickej strany. Je to „privilégium“ každej krajiny, ktorá prechádza procesom tranzície a demokratizácie, alebo sme podľa toho jedinečným štátom?
– To je charakteristické pre krajiny v tranzícii. Väčšina východoeurópskych krajín takéto správanie politikov absolvovalo po vstupe do Európskej únie. Ale v Srbsku a v regióne ide o masový jav – v Chorvátsku sa napr. rokuje s jednou politickou stranou a podpíše dohoda s druhou, v Bosne by sa bez preletujúcich politikov nemohla zostaviť ani jedna vláda, Čierna Hora by bola nestabilná keby ich nebolo… V Srbsku je to zvlášť prítomné v lokálnych spoločenstvách, v ktorých politici, ktorí nie sú spokojní s volebným výsledkom prichádzajú do situácií, keď ponúkajú nemorálne a neslušné ponuky. Prečo hovorím o takých ponukách? Predpokladá sa, že človek je zvolený do nejakej funkcie, pretože verí vo svoj program, takže potom nie je morálne, aby ho menil. Nemôže jeden človek byť dvadsať rokov členom jednej strany, a o dva mesiace pochopí, že už nie je veľkým eurofanatikom, lež rusofilom. To jednoducho nejde, ak si napojený na morál a etiku. Ak sa nájdete v situácii, že vás niekto vydierať či dostanete prácu alebo či vaše dieťa získa štipendium, to je neslušné a veľmi populárne u nás. Veď máme aj prelietavých politikov v súčasnej technickej vláde Srbska, keďže sú v nej aj ľudia, ktorí boli vo vláde Zorana Đinđića, čo je podľa mňa veľmi problematické. V krajinách stabilizovanej demokracie k tomu prichádza veľmi zriedkavo a spravidla býva trestané tak, že pre takú osobu viacej niet miesta v politickom živote krajiny.
Ako sa teda rozhodnúť, či využiť alebo nie svoje voličské právo? Politológ Duško Radosavljević takto hovorí:
[ot-video]
[/ot-video]Vladimíra Dorčová-Valtnerová