Prezentácia knihy Maliarstvo Miry Brtkovej – rímske obdobie v Galérii Matice srbskej

Pri tejto príležitosti Palkovljevićová Bugarská povedala, že je jedno z Brtkovej diel už dlhšie ako rok zaradené do stálej expozície pod názvom Novosadčania si volia. Spomenutú prácu Miry Brtkovej, z radu viac ako desaťtisíc umeleckých diel, ktoré sú v Galérii Matice srbskej, vybrala riaditeľka galérie Bel Art Vesna Latinovićová, lebo  zhodnotila, že práve ono Miru Brtkovú najlepšie reprezentuje.

Neskoršie na prezentácii knihy o pôsobení významnej umelkyne, predovšetkým o jej tvorbe počas života v Ríme  hovorili kritik umenia a jeden z autorov knihy Sava Stepanov, ďalší autor tejto publikácie a historik umenia Jerko Denegri, spomenutá riaditeľka galérie Bel Art Vesna Latinovićová, ako aj výtvarný kritik Vladimír Valentík, ktorý sa  o diele a tvorbe Miry Brtkovej z rímskeho obdobia aj zmienil.

„Je to prvá skutočná monografia, hoci monografické katalógy o výtvarnej tvorbe Miry Brtkovej už boli  publikované. Jeden veľmi dobrý katalóg vydalo Múzeum súčasného umenia pri príležitosti jej výstavy. Pribúdali aj  ďalšie pri príležitosti jej výstav v Belehrade, ale toto je prvá skutočná monografia, ktorá spracúva iba prvé  obdobie jej tvorby v Ríme,“ uviedol Valentík.

Od smrti Miry Brtkovej uplynulo takmer desať rokov, ale je ešte mnoho nespracovaného materiálu o jej tvorbe.  Preto podobné publikácie v budúcnosti len môžeme očakávať, lebo sa dielo tejto významnej umelkyne pomaly,  ale predsa dostáva tam, kde aj patrí – do špičky výtvarného umenia v Srbsku. Potvrdzuje to aj výtvarný kritik  Vladimír Valentík.

„Mira Brtková sa dostáva tam, kde patrí – do špičky výtvarného umenia. Jej výtvarné dielo, podobne ako aj pri  spisovateľoch, môžeme sledovať v rôznych kontextoch. Dokonca až v medzinárodnom kontexte, alebo v kontexte talianskeho výtvarného umenia, keďže jej početné významné diela vznikali v Ríme. Mira Brtková jednoznačne  patrí aj do korpusu srbského výtvarného umenia, tiež do korpusu vojvodinského výtvarného umenia, ale aj  slovenského vojvodinského výtvarného umenia,“ uzavrel Vladimír Valentík.