V kultúrnej stanici Svilara v Novom Sade dnes prebiehala prezentácia románu Nič sa neudialo (v originálnom jazyku Ништа се није десило) mladého autora Stefana Janjića.
Večierok bol pomenovaný Nič sa neudialo a Stefan Janjić znovu medzi Novosadčanmi, keďže prezentácie prvého románu tohto mladého a veľmi perspektívneho spisovateľa už prebiehali. Tentoraz vo Svilare totiž prezentovali druhé vydanie tejto pútavej knihy, pod ktoré sa podpisuje vydavateľstvo Imprimatur z Banja Luky.
Dosiaľ prebiehali tri diskrétne prezentácie prvého vydania, ktoré na starosti mala Matica srbská – prvá bola ešte pred samotným vydaním knihy na Novosadskej výmene kníh, druhá v Bečeji a tretia v Báčskej Topole.
Prvá prezentácia druhého vydania knihy prebiehala v Banja Luke 19. marca.
Na prezentácii v Svilare o diele hovoril autor Stefan Janjić, vydavateľ Boris Maksimović, literárna kritička Katarína Kostićová, ako aj Stefanova kamarátka Nataša Niškanovićová.
Ináč, román Nič sa neudialo si zaslúžil NIN-ovo knižné štipendium a neskoršie bol aj v širšom výbere pre NIN-ovu cenu. Kompletný náklad prvého vydania, ktoré vydala Matica srbská sa rýchlo predal.
Mladý, ale veľmi kvalitný autor
Autor románu Stefan Janjić je doktorandom na Filozofickej fakulte v Novom Sade.
Dosiaľ v kariére získal početné ocenenia – Sakura štipendium a štipendium nadácie Konrad Adenauer, cenu Senátu Univerzity v Novom Sade, cenu za najlepšieho mladého výskumníka Filozofickej fakulty v oblasti spoločenských vied.
Tento skromný mladý človek je tiež jedným z najlepších mediálnych analytikov a expertov pre mediálnu písomnosť v Srbsku.
V románe Nič sa neudialo sa zaoberá tragédiou konfliktov a ľudských osudov, ale predovšetkým médiami počas vojny v Bosne a Hercegovine a tým, ako novinári zneužívali svoje funkcie, kreovali falošné správy, vymýšľali a rekonštruovali skutky, fakty, osobnosti.
V nedávnom interview Janjić uviedol: „Dej knihy som mohol umiestniť do absurdných bojov Arménov a Azerbajdžancov v regióne Nagorno-Karabakh.
Predsa, nechcel som splašene utiecť od kontextu, ktorý mi je oveľa bližší, len preto, aby som neriskoval chybné percepcie. Môj román sa nezaoberá tým, kto je na vinne a nespočituje obete, než predstavuje akési empatické cvičenie“ – jasne konštatoval Stefan Janjić.