Futbalový klub Jánošík jesennú časť majstrovstiev v Medziobecnej lige Alibunár – Plandište ukončil na druhom mieste s devätnástimi bodmi. Rovnaký počet bodov má aj jesenný majster Banat z Ilandže, ktorý tie body získal len preto, že má o štyri góly lepšie skóre od Jánošíčanov.
„Zlyhali sme len raz, v Miletićeve s tamojším Graničarom, keď sme prehrali 0 : 3,“ hovorí podpredseda klubu Vladislav Staňo. „Ani sme nehrali tak slabo, koľko rozhodca nadŕžal domácemu celku, a tak, ako sme sa dozvedeli, vlastne pomáhal mužstvu Sloga z Margity, ktorá prejavila vážne ambície postúpiť. Nuž a so Slogou sme hrali nerozhodne, pokiaľ sme ostatných šesť zápasov vyhrali.“
Náš spolubesedník situáciu v klube hodnotí ako celkom dobrú. Ibaže tentoraz museli odstúpiť od dlhoročnej tradície, aby sa opierali o vlastné hráčske kádre.
„Detí je čoraz menej a jedným z následkov toho je, že nemá kto hrať futbal. Keďže sme chceli zachovať klub a súťažiť, museli sme hľadať hráčov v iných osadách,“ hovorí V. Staňo. „Dnes máme hráčov z územia celej obce, ale aj širšie. Niežeby sa aj v Jánošíku nedalo zoskupiť nadostač hráčov, ale mnohí, ktorí by mohli, jednoducho nechcú hrať futbal. Mladí ľudia dnes nemajú záujem o žiadne aktivity. Podobný problém majú aj v spolku a iných organizáciách v dedine. V mužstve máme 17 hráčov, z toho sú desiati z Jánošíka. Priemerný vek je 23 až 25 rokov, navzájom si dobre rozumejú a zhodujú sa, čo sa, pravdaže, musí prejaviť aj na ihrisku. Hráme futbal, ale sa aj kamarátime. Trochu nám teraz hatí to, že sa viacerí chlapci zamestnali v Naftagase a keď sú v teréne, tak nemôžu prísť na zápas. Zazlievať im nemôžeme, existencia je predsa len dôležitejšia.“
Podľa slov V. Staňa aj organizácia súťaže je omnoho lepšia. Skôr rozhodca a delegát bol ten istý človek, občas sa stávalo, že neprišiel na zápas, takže aj kluby príliš nevážne chápali súťaž. Teraz je organizácia na omnoho vyššej úrovni.
„Na každý zápas prichádza aj rozhodca, aj delegát, k tomu rozhodcovia sú často z vyšších stupňov súťaže. Kluby sú organizovanejšie, pravidelne prichádzajú na zápasy, takže sa to teraz už podobá na futbalovú súťaž.“
Predsa pohľady Jánošíčanov vždy boli, a aj dnes sú upriamené hore, čiže do Druhej juhobanátskej ligy, v ktorej roky súťažili.
„Základným vinníkom, že súťažíme v najnižšej a najnekvalitnejšej lige, sú peniaze. Súdiac podľa kvality mužstva vždy by sme mohli postúpiť. Vlastne vždy sme v hornej časti tabuľky, ale sa nesnažíme postúpiť, lebo sme si vedomí, že by sme to z finančného aspektu nemohli vydržať. Druhá juhobanátska liga je z finančného hľadiska omnoho náročnejšia. Musím však povedať, že sa aj na pláne financovania niečo zmenilo, čiže dotácie z obce v tomto roku prichádzajú pravidelne, a s tým, čo si sami prizarobíme, bez väčších problémov vyfinancujeme túto ligu. Pravdaže, ak by sme počas jarnej časti majstrovstiev našli spoľahlivého a vážnejšieho sponzora, možno sa aj pokúsime postúpiť. Ale o tom potom.“
Vladimír Hudec
Snímky: J. Pániková