Rodová rovnosť je spojenie, ktoré si buď vážite, alebo sa z neho vysmievate. Nič medzi tým neexistuje, hoci je nezdravé na svet aj na rodovú rovnosť sa dívať cez čiernobiele okuliare.
Keďže konštitutívna fáza v lokálnych samosprávach je za nami, nastúpilo obdobie preberania mocenskej čarovnej paličky, ktorej divyrobiaci prášok môže a nemusí priniesť denne proklamovaný pokrok. Spoločenský pokrok, okrem základnej ekonomickej stabilizácie a (prečo nie už konečne aj) prosperity a zveľadenia ľudských a menšinových práv, znamená aj uplatňovanie princípu rodovej rovnosti.
Už dávno sa aj u nás pokúšame presadiť princíp o 30-percentnom zastúpení žien v orgánoch verejnej správy, ktorý niektoré lokálne samosprávy majú zakotvené aj v dokumentoch. Odborníčka v oblasti rodovej rovnosti Jana Zabunovová pojem rodovej rovnosti jadrne vysvetľuje ako skutočnosť, ktorá neznamená iba rovnoprávne zastúpenie žien a mužov v politickej a ekonomickej oblasti, ale znamená aj to, že aj ženy, poslankyne na všetkých úrovniach, majú mať reálny vplyv na prijímanie nových a zmenu existujúcich zákonov a predpisov.
Aby mohla vplývať, žena musí najprv sedieť v zhromaždení a v iných orgánoch štátnej, pokrajinskej alebo lokálnej správy. Niektoré lokálne samosprávy prejavili záujem o uplatňovanie 30-percentného rodového princípu. V Starej Pazove v roku 2015 založili Ženskú výbornícku sieť, v tom istom roku v Novom Sade podpísali Deklaráciu o rodovom rozpočtovaní a v Báčskom Petrovci ešte roku 2010 schválili Rozhodnutie o princípe rodovej rovnosti v orgánoch lokálnej samosprávy a v orgánoch miestnych samospráv a začiatkom tohto roku aj zápisný list Charty o rodovej rovnosti na lokálnej úrovni.
Na uplatňovanie rodovej rovnosti v našich lokálnych samosprávach v súčasnosti sa možno pozerať v troch kategóriách, v závislosti od počtu členov obecnej rady.
Napríklad v Starej Pazove a Báči tento orgán počíta 13 členov – v Báči majú dve ženy, v Pazove iba jednu. V Kovačici a Novom Sade je 11-členná obecná rada, z čoho v prvej sú tri a v druhej obecnej, resp. mestskej rade iba jedna žena. Vo Vojvodine fungujú aj obecné rady, počítajúce 9 členov – napríklad v Báčskej Palanke, Šíde, či v Báčskom Petrovci. Palančania si do výkonného orgánu zvolili iba jednu, Šíďania dve, kým Petrovec zatiaľ nemá ani jednu ženu! Ale vraj ešte nie je neskoro, keďže v petrovskom parlamente zatiaľ zvolili 6-člennú obecnú radu, v minulom mandáte bola 9-členná, a je šanca, že sa do nej dostanú aj ženy.
Nech nepríde k omylu – aj predchádzajúce obecné vedenia v konečnom dôsledku náklonnosť k rodovej rovnosti prejavovali iba deklaratívne…
Ak univerzum vnímame okom človeka (ako inak!), on vtedy funguje dobre, keď v rovnováhe spolupôsobia ženský a mužský princíp. V našej krajine, ktorá je ešte stále silno patriarchálna rodová rovnosť, znamená 30 oproti 70, hoci logika nakladá rovnosť vnímať v rovine fifty – fifty. No to je ideál, s ktorým sotvaže budeme žiť, veď nemáme síl uplatniť ani len princíp o 30-percentnom zastúpení žien vo funkciách verejnej politiky. Avšak to neznamená, že sa máme vzdať vopred. Ani vtedy, keď máme pocit, že ide o sizyfovský boj, lebo čo je človek bez ideálov?
Rovnaký názor iste zdieľajú aj všetci tí, ktorí už týždne v Novom Sade a Belehrade na protestoch vyjadrujú svoj revolt voči súčasnej spoločensko-politickej situácii, ktorej iskry sú v aférach s krycím menom Savamala a RTV Vojvodina. Protesty sa rozrastajú, občianske hnutia silnejú, občania sa konečne zobúdzajú.
Kto sa odváži predpovedať, kam pláva naša loď?
Vladimíra Dorčová-Valtnerová