Ruská rozprávka v pokračovaní bez Srbska!

Srbsko je eliminované z futbalových majstrovstiev sveta v Rusku! Naša reprezentácia sa z turnaja vracia domov po skupinovej fáze súťaže, v ktorej sme dosiahli jeden triumf a zažili dve prehry. Z našej skupiny do osemfinále postúpili Brazília z prvej pozície, ako aj Švajčiarsko z pozície dva…

Bez ohľadu na to, že futbal v našej krajine nepatrí do radu najtrofejnejších športov, o svoju popularitu sa starať nemusí. Ešte mnoho desaťročí prejde kým mu popularita bude ohrozená a malá je pravdepodobnosť, že voľakedy niektorý iný šport z trónu zvrhne jeho veličenstvo – futbal!

Môžeme sa hnevať na reprezentantov, nadávať, sľubovať si, že viac nepozrieme ani jeden zápas výberového celku… Márne, na štadión, alebo k televíznym obrazovkám sa znovu a znovu vracať budeme…

A keď sa naša reprezentácia kvalifikuje na niektorý veľký turnaj… Vtedy nálada dodatočne stúpa a očakávania rastú…

Keď sa úprimne nad tým zamyslíme, musíme uznať, že málokto z nás po decembrovom žrebe skupín MS povedal, že Srbsko postúpi do osemfinále.

Rozmýšľali sme asi takto: „Nemáme žiadnu šancu. Súperi sú nám päťnásobný majster sveta Brazília, výborná Kostarika, ktorá na minulom Mundiale dosiahla štvrťfinále a veľmi silné Švajčiarsko… Domov sa vrátime ihneď, nezískame ani jeden bod, zažijeme debakel a podobné“… Nemysleli sme si takto?!

Potom prišli prípravné zápasy, v ktorých sme hrali premenlivo, blížil sa koniec sezóny, Mitar hral v životnej forme v Fulhame, Matić niesol Manchester United, Luka Milivojević bol jedným z najlepších hráčov Palace, rovnako, ako aj Tadić v Southamptone…

Tým aj ambícia fanúšikov rástla. Niekde v apríli, máji, sme už uvažovali „nie sme ani my takí slabí – veď máme hráčov v najlepších európskych kluboch. Pred tromi rokmi sme boli majstrami sveta na Novom Zélande. Bude to v poriadku. Čo tá Kostarika a Švajčiarsko?!“

Vždy nám niečo chýba…

A prišiel 17. jún. Samara, popoludnie, prvý zápas na MS s Kostarikou. Krásny gól Kolarova, triumf nad selekciou zo Strednej Ameriky, prvé tri body, eufória…

„Postupujeme, určite. Táto generácia nemá hviezdy, to je dôležité… Hráme, ako tím!“

Už v 5. minúte druhého kola proti Švajčiarsku – Mitrović! Gól! Vedieme 1:0, máme 6 bodov, sme v osemfinále!

Odrazu – bác!

Neraz sa stalo, že po získaní vedenia začíname hrať defenzívne a vôbec sa nesnažíme dotĺcť súpera v nasledujúcom 15-minútovom období, po strelenom góle. Švajčiari preberajú iniciatívu, vyrovnávajú, v 90. minúte v úplnosti zvracajú výsledok…

Keď situáciu musíte zachraňovať proti Brazílii a ak nie ste futbalová veľmoc (najmenej taká, akou je Brazília) šance vám nie sú bohvieaké. Aj tak sme verili tomu, že s Brazíliou niečo dosiahneme. Mali sme nádej, že nám aj Kostarika eventuálne pomôže…

Vieme ako sa zápasy skončili – Srbsko sa vracia domov s tromi získanými bodmi.

Po skupinovej fáze, ktorú sme neprekročili od roku 2000… Návrat do reality a k téze z decembra 2017 a žrebe skupín – nič ani neočakávame a predsa sme rozčarovaní.

Či je toto maximum tejto generácie?! V tejto chvíli pravdepodobne áno, ale v bližšej budúcnosti verím, že ani približne nie. Samozrejme, s niektorým iným predsedom futbalového zväzu v čele a niektorým iným selektorom na lavičke!