Sedem predstavení za šesť dní

V sobotu večer 11. septembra Petrovčania uhostili prvých divadelníkov prichádzajúcich zo Slovenskej republiky. Bol to súbor Slovenského komorného divadla v Martine, ktorý sa predstavil biografickým muzikálom v tvare inscenácie Zem pamätá v réžii Jiřího Havelku. Je to svojrázny omaž Karolovi Duchoňovi, aj biografické, ale aj hudobné predstavenie, kde sa do popredia dostali Duchoňove hity slovenskej zábavnej hudby zo 70. a 80. rokov minulého storočia. Slovenské komorné divadlo Martin prichystalo autorský divadelný projekt, hudobnú biografia Karola Duchoňa v réžii renomovaného českého režiséra Jiřího Havelku pomenovanú podľa slávneho hitu Zem pamätá, s ktorým Duchoň vyhral Zlatú lýru v roku 1974.

S petrovským prostredím sa tento vynikajúci spevák viaže tým, že jeho matka bola práve z tohto prostredia a v inscenácii sa to aj niekoľkokrát uvádza. Karol Duchoň je legenda československej hudobnej scény s rýchlym a sebazničujúcim životným tempom. „Obyčajný“ chlapec s geniálnym hlasom a jedinou túžbou – spievať – sa dostáva medzi dve súkolia. Jedným z nich je sláva, ktorá prichádza rýchlo, a druhým socialistická moc, ktorá si človeka podmaňuje, až ho nakoniec celého strávi.

O slovenskom Tomovi Jonesovi Karolovi Duchoňovi (1950 – 1985) sú napísané viaceré knihy a natočené dokumentárne filmy. Projektom Zem pamätá Martinčania sa aj divadelnému divákovi pokúsili priblížiť tvorivú cestu, ale i životné úskalia tohto speváka so slávičím zvonkým hlasom, ktorý životnú púť ukončil mladý, sotva tridsaťpäť ročný. A podarilo sa im to, čo bolo vidno aj z reakcie publika. To z divadelnej siene odchádzalo s plnou dušou.

Na javisku herec Tomáš Grega stvárňujúci Karčiho po celý čas životom symbolicky beží na bežiacom páse, pritom takmer dve hodiny bravúrne interpretuje Duchoňove hity a hrá na gitare. K tomu ostatní členovia martinského hereckého súboru vynikajúco zahrali každý po viacero rolí z Duchoňovho súkromného života a umeleckého sveta. O dramaturgiu a hudbu v predstavení sa postaral Róbert Mankovecký. Okrem Tomáša Gregu si zahrali a zaspievali aj František Výrostko, Eva Gašparová, Barbora Palčíková, Alena Pajtinková, Tomáš Mischura, Marek Geišberg, Daniel Žulčák, Róbert Mankovecký a Marián Frkáň.

Tri predstavenia Spišského divadla

Nedeľa 11. a pondelok 12. septembra patrili ďalšiemu hosťujúcemu súboru zo Slovenska. Bolo to Spišské divadlo zo Spišskej Novej Vsi, ktoré do Petrovca prišli s troma inscenáciami. V nedeľu zahrali komédiu Zmrzlina a v pondelok dve predstavenia. Prvé bola napoludnie Perníková chalúpka pre deti a potom aj predstavenie Štúr pre dospelých.

Gavranova Zmrzlina

Autor divadelnej hry Zmrzlina je súčasný chorvátsky autor Miro Gavran (1961). Jeho diela sú prekladané do všetkých jazykov sveta a jeho hry mali viac ako štyristo premiér po celom svete. Je pravdepodobne jediný žijúci európsky autor, ktorému je venovaný festival: Gavranfest. Aj na javisku Spišského divadla viackrát hrali Gavranove hry. Po úspešných hrách Všetko o mužoch a Všetko o ženách prišla na rad Zmrzlina (Sladoled). O to sa postaral Michal Babiak, ktorý z chorvátčiny aj preložil predlohu a potom sa aj režijne podpísal za predstavenie.

Ide o „hrejivú komédiu, ktorá doteraz nebola uvedená na Slovensku. Sleduje celoživotný príbeh dvoch žien – matky a dcéry. Stretávame sa s nimi v jednom priestore, v istej záhrebskej cukrárni, kde sa v priebehu desaťročí odvíjajú ich životné príbehy. Od prvých nesmelých krôčikov dcéry do škôlky až po jej odchod do dôchodku. Gavran, spôsobom sebe vlastným, ukazuje, že isté vzorce správania sa neustále opakujú a človek sa nedokáže poučiť na chybách iných, ale len na svojich vlastných.,” uviedol Michal Babiak. Mamu v predstavení Zmrzlina zahrala Katarína Turčanová a dcéru Petra Dzuriková.

Perníková chalúpka

Deti sa včera napoludnie tešili z hry Perníková chalúpka v réžii Viktora Kollára. Toto predstavenie je prichystané podľa ľudovej rozprávky a scenár spolu s režisérom podpisuje aj Michal Babiak, ktorý podpisuje aj dramaturgiu.

Deťom sú povedomé postavy Ivanka a Marienky, ktorí sa stratili v lese a natrafili na chalúpku z perníkov. Zlá ježibaba ich prichytila, strčila Janka do chlievika a rozhodla sa, že ho vykŕmi, upečie a zje. V tejto Perníkovej chalúpke sa diváci dozvedia, že perníky, z ktorých vzniká perníková chalúpka, v skutočnosti pečie Cukrár Figaro.

Zlá Ježibaba lesná kropí rastlinky Smrťobyľom, aby ich včely nemohli opeľovať a aby mala med len pre seba. Pri tom jej pomáha lenivý Kocúr Cico a celý príbeh vedie nezbedná Včielka Kája. V role Janka bol Peter Gedeon, Marienky Mária Čičvarová, Ježibaby lesnej Katarína Turčanová, Kocúra Cica Mária Brozmanová, Včielky Káje Kristína Kotarbová a Cukrára Figara Jozef Novysedlák.

Štúr

Včera večer sa herci zo Spišskej Novej Vsi predstavili inscenáciou hry Štúr známeho slovenského spisovateľa, dramatika, literárneho a divadelného vedca Karola Horáka, zase v réžii Michala Babiaka. Hoci meno Ľudovíta Štúra pozná každý okolo jeho osoby dodnes visia mnohé otázniky.

„Štúdiový titul Štúr ponúka netradičný pohľad na jednu z najvýznamnejších osobností našich dejín a nastolí otázky o tom, do akej miery naozaj poznáme nášho národného buditeľa. Divák je svedkom divadla v divadle – herec stvárňujúci Štúra a šepkár sa stretli na skúške, aby si pred premiérou zopakovali texty. Realita sa prelína s obrazmi z inscenácie, herec je hercom i Štúrom zároveň. Lenže čo je zinscenované a čo skutočné? Čo je minulosť a čo prítomnosť? No predovšetkým, aký bol Štúr naozaj, aký bol v súkromí, aký na katedre, na sneme, v kaviarni i na plese, aký bol jeho životný i národný program, aký bol jeho vzťah k ženám a spolupracovníkom a ako možno chápať jeho slová a skutky?,” uvádza sa o predstavení.

V Štúrovi sa predstavili Filip Štrba, Pavol Gmuca a Kristína Kotarbová.

Dnes je na programe ďalšie detské predstavenie v srbčine Ja sam Akiko v réžii Milje Mazarakovej. Podpisujú ho BUDI Festival, Kultúrne stredisko Pančevo a Festival ekologického divadla pre deti a mládež. Na záver, v stredu, bude repríza predstavenia z vlastnej produkcie, teda Slovenského vojvodinského divadla, Testosterón v réžii Radoja Čupića.